„Ľudia, ktorí na Slovensku hokeju nerozumejú, sa po prehre stávajú najlepšími trénermi a generálnymi manažérmi zväzu. Keď reprezentácia zvíťazí, všetci sú radi a keď prehrá, tak sú podľa nich všetci najhorší," hovorí Andrej Sekera, slovenský reprezentant v hokeji.
PRIEVIDZA. Posledná Andrejova sezóna v NHL rozhodne nepatrí medzi najvydarenejšie, ako sám hovorí, nie všetko záleží iba na ňom samotnom. V tíme Buffala sa síce často nezmestil do zostavy, v reprezentácii Slovenska však patrí k najlepším. Svetový šampionát v Nemecku bol pre rodáka z Prievidze v poradí tretí. A práve Sekeru vyhlásili organizátori za jedného z troch najlepších slovenských hráčov na turnaji.
Môžete zhodnotiť šampionát z vášho pohľadu?
- Do Nemecka sme cestovali s cieľom postúpiť zo skupiny. Tento cieľ sme splnili. Odohrali sme veľmi dobrý zápas s Ruskom, ktorý sa pri troche šťastia mohol skončiť aj inak. Ďalším cieľom bol postup do štvrťfinále, žiaľ, toto sa nám nepodarilo splniť, takže pochopiteľne, zavládlo po šampionáte isté sklamanie.
Mnohí rozdelili vaše účinkovanie v Nemecku na dve časti. Úspešnejšiu časť ste absolvovali v základnej skupine, druhú časť, v kvalifikačnej skupine označili za neúspešnú. Čo si o tom myslíte vy?
- Ak si myslíte, že po víťazstvách nad Kazachstanom a Bieloruskom prišlo v kabíne k určitému uspokojeniu, tak vravím, že to tak nie je. Do každého zápasu sme išli s cieľom vyhrať. Určitý zlom nastal v nešťastnej prehre s Dánskom. Bola to pre nás príliš krutá prehra. Potom sme odohrali dobrý zápas s Fínskom, kde sme však nezvládli jednu pasáž zápasu, ktorá rozhodla. Možno, niektorých poteší, že sme v osemfinálovej skupine mali skóre 3:13, ale ten, kto hokeju rozumie vie, že skóre nie vždy ukazuje to, čo sa skutočne deje na ľade. Je pravdou, že sme dali málo gólov, že nám nevychádzala koncovka tak, ako sme chceli. Pre väčšinu hráčov to však boli prvé majstrovstvá sveta, prvá skúsenosť a to je dobrý krok pre ponaučenie sa. Boli sme skvelá partia a ja som hrdý na chalanov, ako to všetko zvládli. Hokejová konkurencia v Európe sa neustále rozširuje, čoho dôkazom sú teraz Dáni či Nemci. Som presvedčený, že sme v Nemecku mali na viac.
Ste jediným hokejistom, ktorý hral tento rok na olympiáde a aj na šampionáte. Nemali ste obavy pred majstrovstvami sveta, že táto obmena sa skončí pre Slovensko výsledkovým fiaskom?
- Táto obmena musela prísť a teraz bol ten vhodný čas. Myslím si, že nová generácia ukázala, že to so slovenským hokejom nie až také čierne. Všetko však potrebuje svoj čas a ja som presvedčený, že ak títo hráči budú dostávať priestor vo svojich kluboch, budú platnými aj pre reprezentáciu a potom sa dostaví aj výsledok. Ľudia, ktorí na Slovensku hokeju nerozumejú, sa po prehre stávajú najlepšími trénermi a generálnymi manažérmi zväzu. Keď reprezentácia zvíťazí, všetci sú radi a keď prehrá, tak sú podľa nich všetci najhorší.
V Buffale máte za sebou slabšiu sezónu, často ste sedeli iba na tribúne, odohrali ste iba polovicu zápasov. Neuvažujete nad odchodom z tohto tímu?
- Uvidíme. Po tom, ako sme vypadli som sa sústredil iba na reprezentáciu, nechcel som sa zbytočne zaťažovať otázkou zmeny dresu. Je pravda, že boli v tejto sezóne chvíle, keď som mal toho v Buffale plné zuby. Prial som si hrať, ale na spoluhráčov som sa pozeral iba z hľadiska. Nikto mi nič nepovedal, nevysvetlil. Nebolo to ľahké, ale stále som trpezlivo čakal na svoju šancu. Vždy, keď som sa dostal na ľad, snažil som sa hrať čo najjednoduchšie a najlepšie, ako viem. Žiaľ, veci som nemohol nijako ovplyvniť.
