PRIEVIDZA. Mentálne postihnutí ľudia sú mimoriadne citliví na akékoľvek vonkajšie podnety. Klienti prievidzského Domina, ktorí môžu chodiť, majú preto už sedem rokov veľmi radi pohybovú terapiu a muzikoterapiu.
Pred pár mesiacmi sa k nim pridali aj vozičkári, ktorí si napriek hendikepu radi zatancujú.
Tanec ich baví
Dvadsaťdeväťročný Róbert Hausner je mentálne postihnutý a pripútaný na invalidný vozík. Pravidelne navštevuje Domino, kde má možnosť venovať sa aj napriek postihnutiu mnohým aktivitám. Mimoriadne sa teší každý týždeň na stredajšie dopoludnie.
„Vtedy máme tanečnú hodinu. Aj keď som na vozíku, veľmi rád tancujem. Páči sa mi, keď nám ľudia na vystúpeniach tlieskajú," s úsmevom povedal Róbert.
Rovnako nadšená bola aj Martinka Baničová, ktorá môže chodiť, ale za tanečného partnera má vozičkára. „Najskôr sa rozcvičíme a potom tancujeme. Najlepšie sú veselé pesničky," dodala Martinka.
Zapojili vozičkárov
„Keď sme začali v roku 2003 s pohybovou terapiou a muzikoterapiou, chceli sme, aby mentálne postihnutí čo najaktívnejšie prežívali voľný čas, zlepšila sa koordinácia ich tela a zvýšila estetika pohybu. To všetko sa podarilo, navyše naši klienti sú aj oveľa sebavedomejší," zhodnotila sedemročný projekt Terézia Fajerová, zástupkyňa riaditeľky Centra sociálnych služieb Domino.
Viac fotografií z hodiny tanca nájdete tu.
Nadšenie mladých ľudí z tanca podnietilo vedenie centra, aby do podobných aktivít zapojili aj mentálne postihnutých, ktorí sú na vozíčkoch. Práca s nimi je podľa Fajerovej náročnejšia, „odmenou za námahu je, že sú šťastní, že sa počas tanečných krúžkov bavia. Ich postihnutie im nedovoľuje robiť všetky pohyby, napriek tomu naplno vnímajú všetko, čo sa okolo nich deje."
Kuriatka
Mentálne postihnutí, ktorí majú od pätnásť do tridsaťsedem rokov, majú tanečnú hodinu raz do týždňa. Nevenujú sa spoločenským tancom, ale bavia sa na rôzne moderné a detské skladby. Najradšej majú veselé pesničky.
Už viac ako sedem rokov sa im nezištne venuje tanečná pedagogička Vanda Rendeková zo Súkromnej základnej umeleckej školy Xoana.
„Deti, tak ich volám, sú šikovné, tešia sa z tanca. Keď majú radosť, je to pre mňa najkrajšia odmena. Chcem, aby čas, ktorý s nimi trávim, prežili pozitívne," rozhovorila sa Rendeková.
S mentálne postihnutými sa nepúšťa do zložitých tanečných kreácií. Vždy začne jednoduchými pohybovými aktivitami, nasledujú hry, pri ktorých sa rozvíja motorika a ďalšie zmysly.
Vozičkári spolu so svojimi mobilnými kamarátmi nacvičili aj prvú choreografiu s názvom Kuriatka.
„Veľmi sa deťom páči, rady ju tancujú. Predstavili sa s ňou už na viacerých podujatiach a vždy mala u divákov úspech," dodala Rendeková.
