„Futbal v Prievidzi by mali robiť ľudia, ktorí majú v regióne vybudované dobré meno. Pomôcť by mohli nielen svojimi skúsenosťami a znalosťami, ale aj dobrými kontaktmi v ekonomickej sfére," hovorí Ivan Vaňo, bývalý ligový brankár Prievidze.
PRIEVIDZA. Nelichotivá situácia, v akej sa nachádza prievidzský futbal, nenecháva ľahostajných len skalných fanúšikov. Jeho osud bytostne zaujíma i ľudí, ktorí sa v prievidzskom futbale pohybujú dlhé roky. Jedným z nich je aj Ivan Vaňo. Pred 30-timi rokmi začal v klube ako mladý hráč, neskôr sa vypracoval na kvalitného gólmana, ktorý hájil farby klubu z hornej Nitry aj v najvyššej súťaži. Teraz pôsobí v FK Mesto Prievidza ako tréner mládežníckych brankárov. Položili sme mu niekoľko otázok.
S prievidzským klubom „žijete" s menšími prestávkami už 30 rokov. Takú krízu, aká je teraz, si v klube zrejme nepamätáte.
- To teda nie. Momentálne ide o najväčší úpadok futbalu v meste. V minulosti síce boli určite výkyvy a mužstvo zostúpilo o nejakú tú súťaž nižšie, no to nebola kríza v pravom slova zmysle, tá prišla až teraz. To, že sa raz vypadne, inokedy postúpi, to už tak v športe chodí. Futbal je vrtkavý, niekedy sa podarí zložiť z hráčov, ktorých máte k dispozícii, lepší tím, inokedy slabší. Až teraz však nastala situácia, že v Prievidzi nebolo možné pre akútny nedostatok financií udržať žiadny seniorský celok. Je to smutný odraz reality.
Aká cesta podľa vás vedie k tomu, aby sa Prievidza odrazila od dna?
- Jednoznačne prievidzský futbal musí nabrať určitú vážnosť a serióznosť. Nech ho robia ľudia, ktorí majú v regióne vybudované dobré meno. Pomôcť by mohli nielen svojimi skúsenosťami a znalosťami, ale aj dobrými kontaktmi v ekonomickej sfére, čo je tiež v súčasnosti nevyhnutné. Poviem príklad z mladosti. Keď som ako žiak stretol na štadióne už nebohého Jána Opáleného, cítil som, že je to osobnosť a niečo v živote, a konkrétne vo futbale, dokázal. Podobne to bolo v období, keď bol riaditeľom klubu Jaroslav Vido. Keď vošiel do šatne medzi hráčov, všetci sme vedeli, že došiel medzi nás vážený človek, pred ktorým sme mali prirodzený rešpekt.
Veľkým problémom FK Mesto je fakt, že si nevie, trebárs na rozdiel od prievidzského basketbalu, zabezpečiť takmer žiadne významnejšie financie od sponzorov. Je to podľa vás najmä v ľuďoch?
- Závisí to od viacerých faktorov, ale ako som hovoril, hlavne od ľudí. Dôkazom je aj situácia vo futbalových kluboch v Žiline, Ružomberku, Banskej Bystrici, ale trebárs aj v Zlatých Moravciach. Keď je na čele klubu človek, ktorý v regióne niečo znamená, všetko ide ľahšie. Čo sa týka prievidzského basketbalu, do toho presne nevidím, tak to nechcem hodnotiť. Ale predpokladám, že ho robia ľudia na správnom mieste, ktorí majú známosti a možnosti zabezpečiť fungovanie klubu. Basketbal je momentálne v Prievidzi na športovom výslní, má veľa priaznivcov, a tak môže z toho ťažiť. Pre fanúšikov športu, i pre mňa by bolo ideálne, keby v našom okresnom meste na solídnej úrovni fungoval futbal, basketbal i hokej, ako to bolo v minulosti. Isto si nejeden športový fanúšik spomenie, ako chodil hneď po skončení futbalu na basketbal a v sobotu mal tak o športové vyžitie veľmi dobre postarané. Je však jasné, že v súčasnosti mesto nemôže ťahať všetky kluby. Je teda hlavne na ich vedeniach, ako sa s danou situáciou vysporiadajú.
Ivan Vaňo, dlhoročný brankár Prievidze. FOTO: BRANISLAV BUCÁK
Ste mládežníckym trénerom v klube, ktorý má viac ako 200 mladých futbalistov. Ako oni vnímajú situáciu v klube. Majú obavy o svoju budúcnosť?
- Hlavne dorastenci sa veľa pýtajú, čo bude ďalej, a či sa nezrušia v klube aj mládežnícke družstvá. Chlapcom to nie je jedno, radi by pokračovali v Prievidzi a hrali kvalitnú súťaž, v ktorej by v iných kluboch regiónu nemohli pôsobiť. Na chlapcoch je vidno, že chcú na sebe pracovať, nás trénerov by veľmi mrzelo, keby naša práca vyšla nazmar. Máme v klube viaceré sľubné talenty, ako tréner brankárov spomeniem napríklad deväťročného Richarda Ludhu. Keď sa bude s týmto chlapcom pracovať, môže z neho vyrásť vynikajúci futbalista. Ale to môžem povedať o viacerých. Počítam, že záujem o futbal spomedzi žiakov ešte porastie po majstrovstvách sveta, ktoré môžu spôsobiť v našej krajine, aj účasťou Slovenska, futbalový boom.
Pohybujete sa v prievidzskom klube, isto viete veľa interných informácií. Aké vidíte vy šance, že Prievidza nastúpi do novej sezóny aj so seniorským kolektívom?
- Osobne by som si veľmi prial, aby to tak bolo. Futbal do tohto mesta patrí, má tu 90-ročnú tradíciu. Mužský kolektív je aj inšpirácia a príklad pre mladých hráčov. Mojou túžbou by bolo, aby sa raz opäť hrala v Prievidzi najvyššia súťaž, ako to bolo aj počas mojej aktívnej kariéry, a aby chodili na náš pekný futbalový stánok päť či šesť tisícové návštevy.Bolo vtedy pre hráčov skutočne radosťou hrať a na trávniku neraz nechali aj posledné sily v snahe potešiť výborných fanúšikov.
