PRIEVIDZA. Nezvyčajnú pamiatku na vojnu majú obyvatelia prievidzskej mestskej časti Necpaly. V tamojšej kaplnke postavenej v roku 1901 zvoní zvon zhotovený zo špičky leteckej bomby.
Krátko pred koncom vojny bombardovali nemecké vojská Prievidzu a okolie, aby bránili postupu Červenej armády, ktorá oslobodzovala tento región začiatkom apríla 1945, hovorí zvonár Pavel Bátora. Sám vtedy ešte nebol na svete, vie to iba z rozprávania starých rodičov.
Tento zvon je odliaty zo špice bomby, ktorá pri bombardovaní nevybuchla.
Jedna z bômb na pokraji Necpál nevybuchla. V jarku ju našli piati mládenci. Bolo nebezpečné s ňou manipulovať, tak ju obložili drevom, ktoré zapálili. Bomba vybuchla, jej špic z kvalitnej ocele odletel a zostal nepoškodený. Jeden z amatérskych pyrotechnikov špic priviezol na fúriku domov. Chvíľu slúžil na napájanie hydiny, potom sa s ním hrávali deti.
Vtedy zistili, že keď naň udrú kladivom, má pekný zvuk. V tom čase chýbal na kaplnke zvon. Praskol a poslali ho na opravu, ale už sa nevrátil. Niektorým nadšencom napadla myšlienka použiť ako zvon onen špic bomby. Vnútrajšok upravili a hrubým šraubom pripevnili pohyblivé srdce.
Pavel Bátora je zvonárom iba tri roky.
Nevšedný zvon je už síce trochu hrdzavý, ale stále ešte slúži. Jeho prenikavý zvuk dobre počujú aj obyvatelia neďalekého sídliska, ktoré tam v 80. rokoch minulého storočia vyrástlo. Pavel Bátora je zvonárom iba tri roky. Je stolárom a rezbárom a do kaplnky vyrobil oltár. Tak ho poverili aj funkciou zvonára.
Najčastejšie sa zvon rozozvučí, ak niektorý z Necpalčanov zomrie. Vtedy zvoní trikrát za deň, naposledy pred pohrebom. Okrem týchto smutných udalostí zaznie pravidelne iba raz v roku na hodovú nedeľu, tri týždne po Veľkej noci, keď kňaz slúži omšu pred kaplnkou, dodal zvonár.