PRIEVIDZA. V meste končí ďalší veľký zamestnávateľ. Vlani v lete obuvnícka firma Geox prepustila takmer päťsto ľudí, prevažne žien, minulý týždeň nahlásila hromadné prepúšťanie aj spoločnosť Yazaki. Vyrábali sa tu káblové zväzky pre automobilový priemysel. O prácu príde do konca júna 1211 zamestnancov, z toho 1011 žien.
Záujem majú aj cudzinci
Úrad práce priznáva, že toľko prepustených žien si v regióne prácu nenájde. Niektoré však možno dostanú ďalšiu šancu. O pracovnú silu z Yazaki totiž prejavili záujem investori z Trenčína, Bratislavy, Senice a jeden zo zahraničia. Ten posledný dokonca zvažuje výrobu v Prievidzi.
„Ešte nie je nič isté, potenciálnym investorom len pripravujeme podklady a rokujeme s nimi," informoval riaditeľ prievidzského úradu práce Jozef Stopka. Doplnil, že v súčasnosti ťažko hovoriť o tom, koľko ľudí by mohlo dostať prácu, nechcel špecifikovať ani to, o aké firmy ide.
O odchode z hornej Nitry a prepúšťaní spoločnosť svojich zamestnancov informovala minulý piatok. Od včera má v areáli fabriky vysunuté pracovisko úrad práce. „Ľudia si tam chodia po radu, hovoríme im, aké majú ďalšie možnosti," povedal Stopka. Do evidencie nezamestnaných sa vo veľkom nehlásia, mnohí si začali hľadať prácu sami.
O konci sa šepkalo
Spoločnosť Yazaki doteraz svojich zamestnancov o pláne odísť z regiónu neinformovala. „Už dávnejšie sa však o tom medzi ľuďmi šepkalo, firma nám ponúkala, aby sme sami odišli a dostaneme slušné odstupné," spomína Zdenka z Handlovej, ktorá vo firme pracovala pätnásť rokov.
Spôsob, akým pracovníkom vedenie oznámilo, že bude prepúšťať, niektorí považujú za neseriózne. „Najskôr sme sa to dozvedeli z médií, až potom oficiálne od zamestnávateľa," povedala Zdenka. Nálada vo fabrike bola preto podľa jej slov pochmúrna. „Mnohí v Yazaki pracovali dlhé roky, boli tu aj manželia. Niektorí si aj poplakali."
Desaťtisíc nezamestnaných
Nezamestnanosť v Prievidzskom okrese dosahuje úroveň 11,5 percenta, čo je 8800 uchádzačov o prácu. Podľa Stopku by sa po odchode Yazaki mohol ich počet zvýšiť o necelé tri percentá. Znamenalo by to, že bez práce by ostalo desaťtisíc Hornonitranov. Úrad práce však v súčasnosti eviduje len 143 voľných pracovných miest.
Taká vysoká nezamestnanosť bola v regióne naposledy v roku 2001, keď dosiahla 14,05 percenta.
Fabrika odchodom nepripravila o prácu len svojich zamestnancov. Slovenská autobusová doprava Prievidza zabezpečovala prepravu pracovníkov v rámci prievidzského regiónu. „Ročný zisk z tejto činnosti dosahoval 300-tisíc eur, teraz oň prídeme. Okrem toho musíme vyradiť niekoľko autobusov a časť vodičov odíde do predčasného dôchodku," informoval generálny riaditeľ SAD Prievidza Michal Danko.
Hovorkyňa mesta Ivona Vojtášová vyjadrila nad situáciou ľútosť. „Mesto nemohlo odchodu spoločnosti nijako zabrániť. Dúfame, že ľudia nájdu opäť prácu, jednou z možností by mohol byť aj prievidzský priemyselný park, v ktorom už pôsobí niekoľko investorov," povedala.
Čo sľúbili: Zahraničné investície budú patriť k prioritám mojej činnosti. Nemôžeme prísť o zahraničných investorov. O tom bola aj diskusia pri úvodných rozhovoroch, či pôjdem do vlády. Myslím si, že zahraničných investorov treba na Slovensku udržať a pokiaľ možno prilákať ďalších.
Zdroj: SME, Ľubomír Jahnátek, minister hospodárstva, SME, 7.7.2006, Jahnátek: Po skončení misie poďakujem
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívna podpora investícií bez ohľadu na ich pôvod zvyšuje ekonomický potenciál Slovenska.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prílev priamych zahraničných investícií začal po raste v roku 2006 klesať na historicky najnižšie úrovne v pomere k HDP. Príčinou je zastavenie privatizácie, zhoršené podmienky pre podnikanie a od roku 2009 aj kríza. Týždenník Trend začiatkom roka 2009 vypočítal, že v rokoch 2002-2006 (s výnimkou roku 2005) bolo Slovensko na špici krajín V4 v priamych zahraničných investíciách v pomere k HDP, v roku 2008 sa však prepadlo na posledné miesto.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Keby sme rozpočítali finančný stimul, ktorý dostala spoločnosť Kia na vytvorenie jedného pracovného miesta, tak sú to neefektívne vynaložené peniaze. Ak by sme tú istú sumu dostali medzi malé a stredné podniky na Slovensku, tak bude počet nových pracovných miest pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, Lidové noviny, 18.3. 2006, Robert Fico: Český model nad slovenským vyhrál
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Samotná veľkosť podporeného subjektu nie je rozhodujúca, dôležité je sledovať efektívnosť poskytnutého stimulu, t.j. aký je jeho prínos (napr. počet vytvorených pracovných miest, pridaná hodnota, zlepšenie kvality života) v pomere k výške podpory.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že spomedzi podnikov, ktorým bola poskytnutá investičná pomoc v období 2006 - 2008, spĺňal kritériá stredného podniku jediný podnik (t.j. počet zamestnancov podniku nepresahuje 250), ostatné podporené spoločnosti patria medzi veľké podniky (t.j. s počtom zamestnancov nad 250).
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Otázkou je, ako sa nám bude dariť lákať investorov do výroby s vyššou pridanou hodnotou. Nemôžeme sem preto lákať investora, pre ktorého budú slovenské ženy za deväťtisíc korún montovať nejaké káble. To už nie je investícia, ktorú dnes potrebujeme. Musíme hľadať niečo iné.
Zdroj: Lidové noviny, 18.3. 2006, "Robert Fico: Český model nad slovenským vyhrál"
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Investície s vyššou pridanou hodnotou zvyšujú konkurencieschopnosť hospodárstva, čím vytvárajú aj predpoklady pre rýchlejší rast platov. Zároveň vytvárajú podmienky pre dlhodobejšie pôsobenie investorov na Slovensku, keď znížia riziko odchodu investorov v dôsledku rastu ceny práce.
Aká je realita? Sľub zostáva prevažne nesplnený. Od začiatku roka 2008 síce platí nový zákon o investičnej pomoci, podľa ktorého výška stimulov rastie so zvyšujúcim sa vzdelaním nových pracovníkov. V rokoch 2005-07 však v high-tech a medium-tech výrobných odvetviach nedošlo k výraznejšiemu rastu počtu pracovných miest, zamestnanosť vo vedomostne náročných odvetviach služieb dokonca klesla.
Zdroj: INEKO
