PRIEVIDZA. Rodičia, ktorí si nemôžu pre nedostatok peňazí dovoliť umiestniť dieťa do materskej školy, alebo ho do nej dať nechcú, môžu očakávať problémy. Ich syn či dcéra môže mať problémy s vyjadrovaním, čo sa v základnej škole môže odraziť na prospechu.
Viac sme sa o rastúcom počte detí s rečovými chybami porozprávali s klinickou logopedičkou ZLATOU KOŠŠOVOU.
Logopédi na Slovensku hovoria, že im pribúda práce, lebo je stále viac detí s rečovými chybami. Platí tento trend aj pre hornú Nitru?
- Žiaľ, nie sme v tomto smere výnimkou. Príčin je viacero, za najzákladnejšiu považujem, že sa v minulosti vo veľkom rušili materské školy. Niektorí rodičia do nich neumiestňujú deti úmyselne, ďalší na to nemajú dosť peňazí. Môžu sa síce deťom venovať aj doma, ale rečové schopnosti nikdy u nich nezdokonalia tak, ako v materskej škole. Učiteľka má totiž vždy väčší rešpekt ako rodič, navyše škôlka ponúka deťom množstvo cvičení a rôznych aktivít, ktoré zdokonaľujú reč, ale aj pamäť a myslenie. Nech sa snaží rodič doma akokoľvek, nedosiahne to, čo učiteľka v škôlke. Navyše dieťa si vyjadrovanie zdokonaľuje aj v kolektíve rovesníkov.
Predpokladám, že nezaradenie dieťaťa do škôlky nemusí byť jedinou príčinou rečových chýb.
- Problémom je, ak sa rodičia s dieťaťom rozprávajú maznavo. Možno je to tak milšie, ale k rozvoju detskej reči to neprispieva. Rovnako nie je dobré, ak dospelý podporuje dieťa v nesprávnom vyjadrovaní. Ono si napríklad autíčko pomenuje „momo". Nemali by sme mu však hovoriť, aby nám ukázalo „momo", ale autíčko. Dieťa je veľmi vnímavé a časom si uvedomí, čo je správne. Predovšetkým sa však rodičia musia s deťmi veľa rozprávať, čítať im rozprávky. Chápem, že je to dnes, keď má každý veľa povinností, namáhavé. Zanedbanie tejto oblasti sa však nemusí vyplatiť.
Aký vplyv majú na rozvoj reči dieťaťa počítače a televízia?
- Počítač a internet veľmi negatívny. Pokiaľ dieťa hrá rôzne hry, počuje len rôzne zvuky, nemusí povedať ani slovo. Televízia je v tomto smere prijateľnejšia, ale tiež by mala byť iba doplnkovou formou pri rozvoji reči dieťaťa. Najlepšie je, ak rodič v televízii vyberie nejakú vhodnú rozprávku, spolu s dieťaťom ju pozerá a nakoniec sa o nej porozprávajú.
Viete na základe vašej praxe povedať, ktoré rečové chyby sú u detí v súčasnosti najčastejšie?
- Pravidelne sa stretávam s tým, že deti nevedia vysloviť niektoré hlásky, napríklad „r", „k" alebo majú ťažkosti so sykavkami. Oveľa závažnejšie je, že pribúda detí, ktoré začínajú hovoriť neskoro, zajakávajú sa, alebo sú príliš hyperaktívne, či negativistické, neochotné spolupracovať. Nie je už nič výnimočné, ak príde ku mne rodič s dieťaťom, ktoré má tri či tri a pol roka a nevie povedať takmer nič. Myslím, že je to dôsledok životného štýlu z posledných rokov, keď už matka v tehotenstve je v strese.
Vo svojej ambulancii sa čoraz viac stretávate aj so žiakmi základných škôl. Prečo?
- Kedysi platilo, že predškolák, ktorý ide do prvej triedy, by mal už čisto a plynulo rozprávať. Dnes to tak nie je. Ani rečové chyby nebránia školám, aby dieťa prijali do prvého ročníka. Ide o peniaze. Škola ich má viac, ak má viac detí. Zabúdajú na to, že dieťa, ktoré ma problémy s vyjadrovaním, sa bude ťažšie učiť, aj keď je možno šikovné. Navyše hrozí, že pri nejakej rečovej chybe sa mu môžu spolužiaci smiať, čo nemusí dobre vplývať na jeho psychiku.
Čo teda odporúčate rodičom, aby sa vyhli takýmto problémom?
- Už som spomenula, že sa dieťaťu musia venovať a rozprávať sa s ním už od narodenia. Mali by ho tiež umiestniť v škôlke, a to nielen rok pred nástupom do prvého ročníka. Pri každom podozrení na problémy s rečou a vyjadrovaním netreba váhať a navštíviť logopéda. Stačí, ak sa prídu aspoň poradiť.
