PRIEVIDZA. Asi dve stovky ľudí si prišli do dvoch kostolov v centre okresného mesta pripomenúť udalosti z noci z 13. na 14. apríla 1950. Na Slovensku, ktoré bolo súčasťou spoločného štátu s Čechmi, vtedy komunisti z kláštorov poodvážali vyše tisíc mníchov do piatich táborov.
Prievidžania sa pri príležitosti smutného výročia modlili a so sviecami v rukách prešli v sprievode po meste.
Ako v koncentráku
Komunisti likvidáciu mužských reholí nazvali Akcia K, teda kláštory. Dnes je táto udalosť známa aj ako barbarská alebo bartolomejská noc.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 vtrhli do kláštorov po celom Československu príslušníci ľudových milícii, tajnej a verejnej bezpečnosti. Mníchov naložili do autobusov a poodvážali do záchytných kláštorov.
„Na Slovensku sa rehoľníci dostali do Pezinka, Hronského Beňadiku, Šaštína, Jasova a Podolínca. Žili tam ako v koncentračných táboroch. Na oknách mali mreže, strážili ich policajti so psami, dookola bol plot s ostnatým drôtom, nemohli dostávať poštu či potravinové balíčky," priblížil na spomienkovom podujatí vo farskom kostole v Prievidzi smutné udalosti historik a kňaz Pavol Kollár.
Mnísi, zvlášť mladší, skončili neskôr v prevýchovných táboroch, ďalší tvrdo pracovali na rôznych stavbách po celej krajne, mnohí skončili po vykonštruovaných súdnych procesoch vo väzeniach.
Mníšky si ľudia bránili
Zdalo sa, že akcia splnila svoj účel, no Kollár pripomína, že „komunisti chceli zlikvidovať cirkev, aby ich ideológia bola jediná. Chceli u ľudí vyvolať odpor k rehoľníkom a kňazom, no väčšina s nimi skôr súcitila. Navyše sa začala formovať tzv. tajná alebo podzemná cirkev, ktorá vyvíjala rôzne aktivity. Tie vyústili v roku 1988 do známej sviečkovej manifestácie a neskôr aj k pádu totalitného režimu."
Barbarskú noc nesprevádzalo iba násilie, ale aj ničenie vzácnych umeleckých diel a kníh, ktoré mali rehoľníci. Postupne sa devastovali aj samotné kláštory, neraz historické budovy, pretože sa z nich stávali úrady alebo kasárne.
Akcia K mala neskôr pokračovanie v Akcii R, počas ktorej došlo k ničeniu ženských rádov. Vtedy boli odvedené mníšky aj z prievidzského námestia či z Novák.
„Očitý svedok tejto násilnej likvidácie v Novákoch mi rozprával, že ľudia rehoľníčky dobre poznali a mali ich radi, lebo spravovali školu. Keď ich prišli policajti zobrať, s vidlami ich prišli brániť nielen obyvatelia Novák, ale aj Vesteníc, Nitrianskeho Rudna, Koša a ďalších dedín," poznamenal Kollár.
Sviečkový sprievod
Počas spomienkového podujatia, ktoré organizovala farnosť Prievidza - mesto a skauti, si ľudia vo farskom kostole vypočuli nielen rozprávanie pátra Kollára, ale pozreli sa aj dva dokumentárne filmy o barbarskej noci.
Za zvukov kostolných zvonov vytvorili sprievod a so sviečkami v rukách prešli ticho do kostola piaristov, kde sa modlili za tých, ktorí násilie pred šesťdesiatimi rokmi neprežili.
