PRIEVIDZA. Futbalový brankár Juraj Furka bol medzi poslednými z hráčov FK Mesto Prievidza, ktorý si našiel nové angažmán. Tridsaťročný gólman so skúsenosťami z mládežníckych reprezentačných výberov Slovenska v minulosti okrem Prievidze pôsobil v Novákoch, Topoľčanoch i Ludaniciach. V odvetnej časti aktuálneho ročníka po „nútenom" odchode z Prievidze oblieka dres treťoligových Bánoviec nad Bebravou. Juraja Furku sme požiadali o krátky rozhovor.
Juraj, ako sa zrodila vaša dohoda s Bánovcami?
- Oslovili ma majitelia klubu. Keďže vedeli, aká je situácia v Prievidzi, ponúkli mi angažmán. Bolo to na poslednú chvíľu, keďže končil prestupový termín, nemal som dôvod dlho váhať.
Niekoľko dní predtým sa zdalo, že zakotvíte v štvrtoligovom Kalinove, či piatoligovej Lehote p/Vt.
- S oboma klubmi som rokoval. Kalinovo nakoniec padlo, s Lehotou p/Vt. som bol viacmenej predbežne dohodnutý na podmienkach, no potom prišla ponuka z Bánoviec. Je to predsa len vyššia súťaž, rozhodol som sa odísť na hosťovanie do tohto klubu.
Ste skúsený kvalitný brankár. Neprišli žiadne ponuky z vyšších súťaží ako je tretia liga?
- Z prvej ligy nie. Skúšal som sa však dohodnúť s corgoňligovou Dubnicou, no nevyšlo to. Zahraničie v mojom prípade taktiež neprichádzalo do úvahy. Trebárs v Rakúsku už skončil prestupový termín, no pre rodinu ma veľmi ani odchod do inej krajiny nelákal.
Vraj ste zvažovali aj nad možnosťou nájsť si prácu?
- Áno, bola to jedna z alernatív . Aspoň na najbližšie tri mesiace som chcel hrávať futbal len popri zamestnaní. Keďže som viac mesiacov nevidel výplatu, potreboval som si zarobiť nejaké peniaze. Už som bol pomaly rozhodnutý, že zvolím túto možnosť, no potom prišla vcelku zaujímavá ponuka z Bánoviec a som rád, že sa opäť môžem venovať naplno len futbalu.
V Bánovciach nie si jediný Exprievidžan. Kto tam prišiel s vami?
Z FK Mesto do Bánoviec prišiel na hosťovanie aj záložník Milan Šnirc a mužstvo trénuje Viliam Ilko.
Treťoligové Bánovce „zbrojili". Znamená to útok na postup do II. ligy?
- Áno, chceli by sme postúpiť. Strata na prvého nie je veľká, máme ešte dosť kôl na to, aby sme sa posunuli na čelo tabuľky. Verím, že sa nám to podarí.
Zrejme ste už rozmýšľali o tom, čo bude po skončení hosťovania v Bánovciach. Viete si predstaviť, že by ste tam ostali dlhšie, či vás lákajú vyššie súťaže?
- Nevylučujem možnosť, že by som zostal v Bánovciach, ťažko momentálne predpovedať, čo bude. Zatiaľ je to tak, že po 30. júni, kedy nám všetkým prievidzským hráčom končia hosťovania, sa máme stretnúť v Prievidzi. Potom budeme múdrejší. Čo sa týka mňa, ale aj ďalších hráčov, nik nepovedal, že by už za Prievidzu nikdy nechcel hrať. Ja osobne voči mestu či klubu nemám žiadne antipatie. Práve naopak, boli by sme radi, keby sa futbal v Prievidzi opäť oživil. Ak by sa ho ujali ľudia, ktorí by mali záujem na jeho napredovaní a videli by sme možnosť, že všetko pôjde k lepšiemu, radi by sme boli pri tom. No ak by to malo byť tak, ako doteraz, tak by som si hľadal niečo iné. Veď my hráči sme na futbale len strácali. Nielenže sme nedostali výplaty, ale nemalé čiastky nás stálo dochádzanie na tréningy, či odvody do poisťovní, ktoré sme museli platiť, či výplata prišla, alebo nie.
Kedy ste začali tušiť, že jarnú časť Prievidza vôbec neodohrá?
- Všetci sme verili sľubu pána primátora, že do začiatku prvého kola budú podlžnosti voči nám vyplatené. Nestalo sa tak, vtedy začali naše nádeje pomaly klesať.
Niekoľko mesiacov ste nedostali výplatu. Z čoho ste žili?
- Žiť bez výplaty je veľmi ťažké a ako som už spomenul, ešte som si musel platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Nebyť zamestnanej manželky a najbližšej rodiny, neviem, za čo by som vôbec jedol. Všetci sme verili, že sa to nejako utrasie, že dôjde k pozitívnej zmene. Stále sa to však naťahovalo, mesiac za mesiacom, až to vyvrcholilo pádom prievidzského futbalu.
