Veľká noc má na Slovensku v mestách inú podobu než na vidieku. Kým v mestách sviatky obyvatelia využívajú na oddych či vychádzky do prírody, najmä na vidieku na východnom Slovensku je s Veľkou nocou spojených množstvo tradícií a zvykov, povedala etnologička Východoslovenského múzea Klaudia Buganová.
„Sviatky sú skutočne iné v mestách a iné na vidieku, v tej tradičnej podobe sa zachovávajú v mnohých dedinách východného Slovenska," uviedla Buganová. K sviatkom podľa nej patrí napríklad príprava obradových jedál či dodržanie zákazu ich jedenia až do posvätenia v kostoloch.
Medzi typické jedlá na východnom Slovensku patrí najmä paska a syrek. Paska je kysnutý biely koláč, podľa tradície má okrúhly tvar. Ten podľa Buganovej môže symbolizovať slnko či uzavretý cyklus ročných období, pečenie pasky totiž súvisí ešte s roľníckou tradíciou. Paska mávala v minulosti veľké rozmery, koláč mohol mať priemer aj vyše metra. V súčasnosti už býva podľa etnologičky menší.
Tradičný syrek sa vyrába z mlieka a vajec, pevná hrudka potom pripomína syr. Vo veľkonočných jedlách sa často objavujú vajíčka. Tie symbolizovali pevné spojenie rôznych častí do jedného celku. Všetky veľkonočné jedlá sa však mohli jesť až po posvätení v kostoloch. „Gazdinky dodnes nosia jedlá na posvätenie v košíkoch, pri návrate sa košíkom ešte dotkli studne či maštale," spomenula Buganová. Do košíka sa jedlo kládlo v presnom poradí, najprv sa vložila šunka či klobásy, neskôr paska, vajíčka, soľ, chren, maslo, ale aj pálenka.
Veľkonočné sviatky slávia na vidieku rodiny spoločne. Cirkevné obrady podľa Buganovej navštevujú celé rodiny a aj po obradoch dodržujú ďalšie zvyky. Roľnícke tradície, ktoré sa k veľkonočným sviatkom viažu, však podľa Buganovej neprežívajú v mestách. V nich sa ustupuje aj polievania žien či ich šibania korbáčmi, dodala.
Mária Formanová vytvára vajíčka, zajačikov alebo barančekov k veľkonočným sviatkom aj z medovníkového cesta.
PRIEVIDZA. Medovníky, pre mnohých ľudí typická súčasť Vianoc, môžu byť aj počas sviatkov jari chutnou maškrtou alebo ozdobou.
Mária Formanová z Prievidze sa pečeniu a zdobeniu medovníkov intenzívne venuje už viac ako pätnásť rokov. Odmieta názor, že medovníky patria len k vianočným sviatkom. „V minulosti gazdiné na Slovensku pripravovali medovníky aj k Veľkej noci. Bola to totiž maškrta, ktorá vydržala veľmi dlho, navyše sa na ne dali aplikovať veľkonočné motívy."
Okrem vajíčok vytvára aj zajačikov, barančeky, sliepočky a kohútiky. „Položiť ich môžem na tácku na stôl, alebo ich využiť pri tvorbe dekorácii. Už pri pečení môžem urobiť na medovníku dierku. Prevlečiem cez ňu niť a zavesím napríklad na zlatý dážď alebo bahniatka. Medovníky môžeme napichnúť aj na špajdle a vložiť ich do ikebany," vysvetlila Furmanová.
Medovnikárstvo má na Slovensku a na hornej Nitre dlhú tradíciu. Furmanová sa snaží, aby zostalo zachované aj pre ďalšie generácie. „Rada chodím medzi deti a učím ich ako zdobiť medovníky. Snáď sa to niektorým zapáči a budú sa tomu venovať aj v budúcnosti," zdôraznila Furmanová.
