LAZANY. Zrakovo postihnutý lyžiar Jakub Krako s navádzačom Jurajom Mederom prepísal na 10. zimnej paralympiáde vo Vancouvri historické medzníky. Nielenže získal vôbec prvé zlato pre Slovensko zo zimných paralympijských hier, ale vzápätí k nemu pridal ďalšie dva najcennejšie kovy a jedno striebro. Stal sa tak vo svojich 19-tich rokoch (spolu s Henrietou Farkašovou) najúspešnejším paralympijským športovcom v histórii Slovenska.
„Považujem za excelentné, čo chlapci dosiahli. Ani sa mi nesnívalo, že na svojej prvej pravej paralympiáde vybojujú Jakub s Jurajom takéto výsledky," povedala s hrdosťou v hlase Mária Kraková, Jakubova mama. Vzápätí prezradila, aké bolo jej zvítanie s úspešným slovenským reprezentantom: „Naše zvítanie bolo také, ako keď si matka nevidí mesiac svoje dieťa. Je jedno, či sa vráti s medailami, alebo bez. Jakuba som posledný mesiac videla len v televízii, či počula v rádiu a zrazu bol predomnou. Privítala som ho s plačom."
Slávnostné prijatie v Lazanoch
Po návrate na Slovensko čakala či čaká Jakuba Kraka s navádzačom Jurajom Mederom nejedna oslava. V pondelok boli slávnostne prijatí na Obecnom úrade v Lazanoch.
„Veľmi si ceníme, čo dosiahol Jakub Krako spolu so svojím navádzačom. Za posledné dni sme boli jednou z často spomínaných obcí na Slovensku, o čo sa veľkou mierou pričinil svojimi úspechy. Naše obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo obom slovenským reprezentantom udeliť čestné občianstvo, ale aj finančnú odmenu," prezradil starosta Lazian Karol Boško, ktorého veľmi potešili úspechy mladého Lazanca na vrcholnom podujatí. „Prežívam veľkú eufóriu. Jakub sa pred siedmimi rokmi nasťahoval k nám do obecných nájomných bytov, vtedy nik ešte netušil, že prišiel chlapec, ktorý sa zapíše do histórie našej obce nezmazateľným písmom. Je to veľmi skromný, ambiciózny, obetavý a kamarátsky človek. V obci má veľa priateľov, priaznivcov, isto mu všetci držia palce. Dostupné pramene o Lazanoch hovoria, že v minulosti sa v našej obci robili pokusy s dolovaním zlata. Jakub je však nepochybne najväčší zlatokop v histórii našej obce," dodal s úsmevom starosta obce.
Fotogalériu zo slávnostného prijatia Kraka s Mederom v Lazanoch nájdete tu.
K prvým gratulantom Krakovi s Mederom na Obecnom úrade v Lazanoch patril Pavol Sedláček, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja.
„Je obdivuhodné, ako človek s obmedzením, ktoré mnohých ľudí limituje a nevedia si nájsť priestor v živote, dokáže podať takýto nádherný športový výkon. Krako môže byť príkladom pre všetkých ľudí, ktorí bedákajú a nadávajú na okolnosti, ako im život nepraje, kto im všetko škodí. Môžu vidieť, že keď človek chce a má dobré morálne vôľové vlastnosti, dokáže dosiahnuť skutočne veľa. Klobúk dole pred takýmto výkonom," povedal ku Krakovým úspechom Pavol Sedláček.
Prekvapili aj trénera Matiaška
Na slávnostnom prijatí Kraka s Mederom na Obecnom úrade v Lazanoch bol hosťom aj Peter Matiaško, známy tréner zdravotne postihnutých športovcov. Viacero rokov sa venuje na Remate aj Jakubovi Krakovi. Prekvapilo ho, čo dokázal tento mladý športovec vo Vancouvri, či v kútiku duše očakával, že sa môže vrátiť ovešaný toľkými medailami?
„S takým počtom získaných medailí ma prekvapil, no počítal som, že nejaký cenný kov donesie. U Jakuba nastal výrazný výkonnostný progres pred dvomi rokmi, kedy sa psychicky vyrovnal s veľkými pretekmi. Na paralympiáde vo Vancouvri bol vyrovnaný, bral to super. Tu bol dosť veľký rozdiel v porovnaní s konkurenciou, viacerí pretekári boli nervózni a nekoncentrovaní. V slalome ako majster sveta potvrdil, že patrí k najlepším, takisto v obrovskom slalome ukázal svoje kvality. Prekvapil ma v rýchlych disciplínach, v zjazde mu chýbal kúsok k ďalšiemu cennému kovu, jeho medailová zbierka mohla byť ešte bohatšia," odpovedal Peter Matiaško, ktorý bol vo Vancouvri ako tréner poľských lyžiarov.
Spolu sa učili lyžovať i pretekať
Základom úspechu Jakub Kraka na paralympijských hrách bola jeho ctižiadosť, odhodlanie a chuť na sebe neustále pracovať. Veľký podiel na jeho medailovom ťažení vo Vancouvri má aj jeho 25-ročný navádzač Juraj Medera z Handlovej.
„Jakuba poznám od jeho deviatich rokov. Čo mu tréner povedal, to sa vždy snažil naplniť na sto percent. A to sa teraz odrazilo aj na jeho výsledkoch. Jakub je sám na seba prísny, je to jednoducho pán športovec. Je to stále mladý chlapec, ak nebude mať zdravotné komplikácie, môže naďalej výkonnostne napredovať. Svoju rolu na jeho úspechoch zohral aj fakt, že Jakub s Jurajom sú snáď najzohranejšia dvojica, ktorá v ich kategórii jazdí. Je to jediný tandem, ktorý sa začal spoločne učiť lyžovať aj pretekať. Juraj vedel lyžovať len rekreačne, pričom iní zrakovo postihnutí lyžiari majú za navádzačov bývalých profesionálov. Jakub s Jurajom majú na svahu svoj štýl, jazdia blízko za sebou, Juraj neraz akoby potreboval cítiť Jakubov dych na svojom chrbte, aby vedel, že ho má za sebou. Teší ma, že máme v rematskom klube takého úspešného športovca. Verím, že nájdeme aj ďalšie podobné talenty, pre ktorých môže byť Jakub vzorom," dodal Peter Matiaško.
S akými ambíciami ste odchádzali do Vancouvru?
J. KRAKO: Dúfanie v úspešné výsledky sme mali, no bolo nás veľa na štarte, každý chcel obstáť čo najlepšie. Veril som, že aspoň jedna medaila bude, so ziskom štyroch medailí som nepočítal.
Ako sa cíti človek na stupni víťazov na vrcholnom podujatí, keď mu hrá slovenská hymna?
J. KRAKO: Prevládala veľká hrdosť. Som Slovák, vždy ním budem, aj keď náhodou budem žiť v inej krajine, vždy sa budem snažiť reprezentovať Slovensko v čo najlepšom svetle. Bol to neopakovateľný zážitok.
Ktoré zlato si najviac ceníte z tých troch získaných?
J. KRAKO: Ja si cením všetky štyri medaily, aj keď jedna z nich je strieborná. No najcennejšia bude zrejme tá premiérová, už len preto, že to bola vôbec prvá zlatá medaila pre Slovensko zo zimných paralympiád.
Kam poputujú vaše medaily? Darujete ich niekomu, či budú doma vo vitríne?
J. KRAKO: Zatiaľ sú doma. Možno niektorú darujem, ale zostanú určite v rodine.
J. MEDERA: Ja som jednu zlatú medailu daroval svojim rodičom, druhú svojej priateľke a tretie zlato a striebro som si zatiaľ nechal.
Komu patrí vďaka za vaše úspechy?
J. MEDERA: V mojom prípade veľmi veľa ľudom. Rodine, priateľke, trénerom, Jakubovi a celému tímu. Vlani som mal ťažké zranenie, takže aj lekárom a fyzioterapeutom, ktorí ma dali dokopy.
J. KRAKO: U mňa patrí vďaka tiež viacerým, najmä rodine, trénerom, lekárom, Jurovi a jeho rodine. Vďaka ním všetkým sme mohli prežívať spolu tieto radostné chvíle.
Ako spolu počas pretekov komunikujete?
J. KRAKO: Máme vysielačky, cez ktoré mi dáva Juraj pokyny. Ja zároveň niečo vidím, takže sa dokážem orientovať podľa trasy navádzača. Vysielačky nám však dopomohli k výkonnostnému pokroku za posledné dva roky.
J. MEDERA: Naša komunikácia je veľmi jednoduchá, dávam Jakubovi hlavne pokyn „hop" a on vtedy vie, kedy má začať robiť oblúk. Hlásim mu aj „ľad" či „skok".
Za dosiahnuté výsledky by ste mali dostať od štátu a zväzu aj nemalý finančný obnos. Už ste rozmýšľali, čo si zaň kúpite?
J. KRAKO: Keď peniaze prídu a budem vedieť, koľko ich je, vtedy sa rozhodnem. Chcem však povedať, že šport nerobíme pre peniaze.
J. MEDERA: Ja tiež zatiaľ neviem, akú sumu by som mal dostať, takže som sa nad tým nezamýšľal. Tiež sa rozhodnem až potom.
Jakub, vaším snom je vraj zajazdiť si na aute. Žeby ste si tak za získané peniaze kúpili auto?
J. KRAKO: Kúpiť by som si mohol, no šoférovať ho, to asi nie. I keď som sa nedávno dozvedel, že budúci týždeň mi vďaka jednému celoslovenskému denníku bude umožnené zašoférovať si. Takže sa teším.
Na paralympiáde ste dosiahli prakticky vrchol. Nebude vám chýbať motivácia do ďalších pretekov či sezón?
J. KRAKO: Motiváciu som nestratil, iba ma to nakoplo. Konkurencia stále rastie, súperi sú neustále lepší, netreba tak váhať, ale makať. Vyhrali sme tri zlaté a jednu striebornú medailu, vrchol sme ešte nedosiahli. Stále sa dá vyhrať päť zlatých, možno sa nám to raz s Jurajom podarí. Ak sa naozaj posunieme na absolútny vrchol, možno sa začneme venovať mládeži a budeme pracovať s mladými, aby si mohli aj ďalší prežiť tento fantastický pocit.
