Jedno meno a veľa osudov. Pre väčšinu líder Novembra ´89, politik, ale aj sociológ, prognostik a podnikateľ. Tiež publicista a vydavateľ. Z Prahy k nám do Prievidze zavíta na festival Jeden svet vzácny hosť. FEDOR GÁL.
Na záver vašej besedy na minuloročnom letnom festivale Pohoda v Trenčíne, ste povedali, že už sa budete venovať hlavne vašej vnučke Sofinke, ako sa vám to darí?
- Odvtedy sme s Martinom Hanzlíčkom a Petrom Zajacom dokončili filmový dokument Dobré ráno Slovensko a s Martinom sme začali pracovať na rozsiahlom projekte s názvom Príbehy pre Natálku. Natálka je to dievčatko, ktoré takmer upálili českí neonacisti. Fakt to robíme pre Natálku a nie o Natálke. Mám obrovskú radosť, že ponuku na spoluprácu prijali Živé kvety. Sofinka sa má fajn a som vždy namäkko, keď sa vidíme.
Spomínate hudobnú skupinu Živé kvety, môžete prezradiť v čom bude spočívať vaša spolupráca?
- Ich pieseň bude sprevádzať film aj sériu videí pre Natálku. Sme však zatiaľ iba na úplnom začiatku.
Ako sa Natálke darí dnes?
- A ako sa asi môže dariť malému decku, ktoré nemá 80 percent vlastnej kože? Dievčatku, ktoré zo svojho krátkeho života strávilo polovicu v nemocnici? Dievčatku, ktoré sa po tej hororovej noci muselo začať učiť všetko znovu, vrátane chôdze a rozprávania? Dievčatku, ktoré žije v bolestiach deň a noc? Natálka má však čosi, čo nemá každý - obrovskú lásku svojich blízkych. Aj ja by som chcel byť jeden z nich.
Bez zaváhania ste kladne reagovali na pozvanie do Prievidze. Čo je pre vás hnacím motorom?
- No, nebolo to celkom bez zaváhania. Pozvaní máme podstatne viac ako energie a času. Na druhej strane je však živý kontakt s divákmi našich filmov na nezaplatenie. Život je hlavne o komunikácii.
Na festivale Jeden svet uvedieme dva vaše filmy. Jedným z nich je osobné svedectvo „Krátka dlhá cesta". Narodili ste sa v Terezíne, váš otec zomrel na pochode smrti z koncentračného tábora a vy po 63 rokoch ste sa vydali na Krátku dlhú cestu. Prečo nie skôr?
- Nápad musel zrieť a dozrieť. Významným impulzom bolo, keď som sa v roku 1994 na pohrebe mamy dozvedel, ako vlastne zomrel otec. A trvalo ďalších veľa rokov, než som sa do projektu pustil. Nešlo len o ideu, ale aj o partiu spolupracovníkov a tak ďalej.
Druhým dokumentom, ktorý prinášate na festival, je „Dobré ráno Slovensko" s podtitulom „Príbeh ľudí, ktorí menili Slovensko v období od novembra 1989 po slobodné voľby v júni 1990, retrospektíva bez predstierania falošnej objektivity." Myslíte si, že táto téma má šancu zarezonovať v dnešnom stave spoločnosti?
- Niektoré témy treba dokumentovať bez ohľadu na „rezonanciu" a dnešný stav spoločnosti. Nehovoriac o tom, že raz bude rok 1989 pre Slovákov veľmi dôležitý. Kde inde by hľadali legendy a mýty pre hrdosť na moderné dejiny svojej krajiny? V legende o Mečiarovi? O Slotovi? O Ficovi? O roku 1992? O roku 2006?
Téma holokaustu je nielen na Slovensku, ale vlastne všade vo svete často skresľovaná až popieraná. Pri výbere filmu pre študentskú projekciu ste ale odporučili práve dokument o ňom. Prečo má tento film väčšiu šancu osloviť mladých ľudí?
- Ten príbeh má nadosobné a nadčasové posolstvo. Hovorí o tom, čoho sme my ľudia schopní. Vtedy aj dnes. Nechce sa mi čakať, kým sa možnosť opakovania takýchto a podobných tragédií premení na skutočnosť. A mladí ľudia by mali dostať plnú informáciu. Ako s ňou naložia, je na nich.
Prezradili ste, že v Prievidzi a jej okolí máte rodinu. Poznáte naše mesto, chodievate k nám?
- Bol som v Prievidzi tuším iba dvakrát alebo trikrát. Rodinné stretnutia mávame hlavne vo Zvolene alebo v Prahe.
Čo by robil Fedor Gál v utorok (pod)večer, keby nebol na festivale Jeden svet v Dome kultúry v Prievidzi?
- Asi by som sedel doma za stolom - pri knihe, pri písaní, pri mailovaní. Popíjal by som pritom červené a pofajčieval. Zvykol som si večery tráviť takto. Na vybavovačky a povinnosti mám doobedia.
Fedora Gála a Petra Zajaca môžete vidieť a počuť naživo v utorok 16. marca od 18. h v prievidzskom dome kultúry pri projekciách a besedách k filmom „Krátka dlhá cesta" a od 20. h k snímke „Dobré ráno Slovensko". Premietania v rámci festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet začínajú v utorok 16. marca o 16. h.
Autor: Ivan Sýkora