PRIEVIDZA. Jeden svet organizuje občianske združenie Človek v ohrození. Festival vznikol v Českej republike v roku 1999, vlani sa v Bratislave uskutočnil desiaty slovenský ročník. Do Prievidze prichádza prehliadka dokumentov z celého sveta po tretíkrát.
Od 15. do 20. marca si v prievidzskom dome kultúry budú môcť návštevníci pozrieť 25 filmov v ôsmich kategóriách. Tie nesú názvy 20 rokov demokracie, Dary zo slumov Nairobi, Doba krízová, Holokaust: zabúdať (nie) je ľudské, Máte právo vedieť, Obrazy Afriky, Slovenský dokument a Ženy v (jednom) svete. Filmy reflektujú problémy ľudí na celom svete, organizátori veria, že divákom budú zvlášť blízke kvalitné slovenské dokumenty.
Hostia a výstavy
„Ani tento rok nebudú v Prievidzi chýbať zaujímaví hostia a diskusie s nimi," vysvetlil hlavný organizátor festivalu Ivan Sýkora. Diváci sa môžu tešiť na Fedora Gála, sociológa, zakladateľa Verejnosti proti násiliu a publicistu, ktorý predstaví svoje filmy o holokauste a novembri 89.
Dokument Afganské ženy za volantom priblíži producent Ján Oparty, o čerstvé dojmy a fotografie zo zemetrasením zničeného Haiti sa podelí novinár Andrej Bán. Organizátori privítajú aj Keňanov Evelyn a Abdiho, ktorí sa snažia zlepšiť život v slume v Nairobi.
Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia. Vo foyeri kultúrneho domu budú nainštalované výstavy fotografií Jána Lőrincza - November 1989 a Andreja Bána - Slovensko a 20 rokov slobody.
Možno pomôcť
Medzi sprievodné znaky festivalu už tradične patria finančné zbierky pre ľudí, ktorí to potrebujú. Tento rok je možné prispieť do zbierky SOS Haiti, organizátori opäť pripravili úspešný projekt adopcie afgánskych detí Škola namiesto ulice.
Diváci môžu potešiť aj svojich blízkych. Na stránke festivalu je možné darovať permanentku na festival úplne zadarmo.
Vlani sa na poobedné premietania prišlo pozrieť asi 800 ľudí, na školských projekciách sa zúčastnilo 1200 žiakov z Prievidze a Novák. Organizátori dúfajú, že tento rok dokumenty prilákajú ešte viac divákov.
Dom kultúry bude dejiskom festivalu po tretíkrát.
Do krajín ako je Afganistan, Pakistan či Haiti, jazdí preto, že sa zameriava na živých, na tých, čo prežili. Pred desiatimi rokmi založil občianske združenie Človek v ohrození, ktoré pomohlo tisíckam ľudí v desiatkach krajinách sveta.
PRIEVIDZA. Niekoľkokrát vyhral Novinársku cenu, bol členom poroty prestížnej súťaže Czech Press Photo, vyšlo mu niekoľko kníh. ANDREJ BÁN.
Aká je situácia na Haiti?
Krajina ako taká je v zlom stave. Zemetrasenie, ktoré postihlo najmä hlavné mesto Port-au-Prince a okolie prinieslo okrem množstva obetí aj prehĺbenie chaosu. Nevidel som tam počas ôsmich dní žiadnych miestnych vojakov či policajtov. Celé to majú v rukách zahraniční vojaci a humanitárne organizácie. Čo je pozitívne, v čase, kedy sme tam boli s Lubošom Hrivňákom sa už takmer vôbec nerabovalo, začínala fungovať systematická distribúcia vody a potravín.
Ktoré z problémov sú momentálne najpálčivejšie?
Najväčšou úlohou v tejto dobe je vybudovanie príbytkov, pretože prišlo obdobie dažďov, záplav, a mnohí ľudia spia pod holým nebom, na ulici. Kľúčová bude logistika a koordinácia pomoci. Zničené časti sa nachádzajú prevažne v husto zastavaných častiach mesta v ťažko dostupnom teréne, v kopcoch. Dôležité je aj zabránenie šíreniu epidémií, najmä v prípade približne 600 táborov, ktoré vyrástli prevažne v parkoch hlavného mesta.
Čo treba riešiť, aby sme o niekoľko rokov nemuseli o Haiti hovoriť ako o najchudobnejšej krajine západnej pologule?
Podľa mňa je kľúčové implantovať na Haiti systém riadenia štátu ako taký. Znie to možno nepochopiteľne, ale samotní Haiťania hovoria, že zemetrasenie, akokoľvek tragické, je príležitosťou na vybudovanie štátu na nových základoch. Ten dnešný vidia ako prerastený korupciou a zločinom. Nevidel som ešte krajinu, kde by ľudia tak intenzívne snívali o odchode z nej, kamkoľvek. Dôležité bude samozrejme aj školstvo, až neuveriteľne znie údaj, že pri zemetrasení padlo asi 7500 škôl.
Akým spôsobom pomáha Človek v ohrození, ako sa vyvíja projekt otvorenia trvalej misie na Haiti?
Naša organizácia hneď v prvých dňoch po zemetrasení uvoľnila 25 tisíc eur na urgentnú pomoc. Financovali sa z nej provizórne prístrešky, zásobníky na pitnú vodu, detský nutričný program a zdravotnícka asistencia. Jadrom našej pomoci však bude využitie verejnej zbierky, ktorá dosiahla približne štvrť milióna eur, na dlhodobé projekty v provinciách Leogane alebo Petit Goave. Ide o to, aby sa ľudia postupne vrátili k svojej obžive a neboli odkázaní na pomoc - na Srí Lanke sme napríklad po cunami financovali výrobu člnov pre rybárov.
Nakoľko sa prekrýva vaša pozícia reportéra a predsedu správnej rady Človek v ohrození?
Jadrom mojej práce je svedectvo obrazom aj slovom. Svedectvo reportéra sa podľa mňa prirodzene dopĺňa s misiou humanitárneho pracovníka. Iba málokedy organizujem pomoc, väčšinou pracujem ako reportér. V Človeku v ohrození pôsobím ako dobrovoľník. Chcem naďalej pomáhať mojim kolegom profesionálom, aby slovenská verejnosť vedela, v čom presne spočívajú problémy sveta a ako ich pomáhame riešiť. Za kľúčové kritérium považujem adresnosť. Aj preto prinášam reportáže z krízových oblastí sveta a dlhodobo sa vraciam do niektorých z nich. Teraz napríklad do Gruzínska. A chcem sa vrátiť aj na Haiti, keď už budú viditeľné výsledky našich aktivít.
