PRIEVIDZA. Po roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti, sa mnoho ľudí ocitlo za mrežami za vyslovenie názorov, či skutky, ktoré sa totalitnej moci nepáčili. Mnohí nespravodlivo odsúdení sa dočkali rehabilitácie až na začiatku deväťdesiatych rokov.
Dvadsaťdeväť mužov z Trenčianskeho kraja si minulý týždeň prevzalo od predstaviteľov Ústavu pamäti národa dekrét, ktorý potvrdzuje, že sú veteránmi protikomunistického odboja.
Na rozdiel od kolegov z iných regiónov, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavol Sedláček slávnosť nepodporil.
Tanky zvárať nemohol
Martin Hagara z Bojníc mal iba 17 rokov, keď sa ocitol za mrežami. „Previnil" sa tým, že v roku 1948, keď už v krajine vládli komunisti, zakladal organizáciu Slovenský zlatý orol, ktorá mala byť náhradou za zrušený skauting.
„Nebolo v tom nič politické, chceli sme len ďalej pracovať ako skauti, lebo pôvodnú organizáciu nám totalitná moc zakázala. Keď komunisti zistili, že sme sa k myšlienkam skautingu vrátili, skončili sme vo väzení," spomína si dnes už 76-ročný Hagara.
Dva roky strávil vo väzení, za najhoršie však považuje vypočúvania štátnej bezpečnosti, ktorá podľa jeho vlastných slov „mala kruté metódy. Vyšetrovali nás v noci a cez deň sme spať nemohli, takto nás ničili neraz aj celý týždeň. Keď chceli, aby sme zradili kňazov, ktorí nás mali viesť, bili nás. Našťastie, ani to nás nezlomilo."
Aj keď sa po odpykaní trestu vrátil domov, neustále bol sledovaný. Zamestnal sa v martinskom podniku, v ktorom zváral tanky. Pracoval však len dovtedy, kým niekto nezistil, že bol za mrežami. Okamžite ho vyhodili, pretože sa báli, že by mohol „nepriateľom" na západe niečo prezradiť o výrobe tankov.
Ocenili hrdinstvo ľudí
Zadosťučinenia sa Martinovi Hagarovi dostalo až po roku 1989, keď mohol konečne doštudovať aj vysokú školu.
Minulý týždeň bol jedným z dvadsaťdeväť mužov z Trenčianskeho kraja, ktorým Ústav pamäti národa odovzdal dekrét a preukaz, že sú veteránmi protikomunistického odboja.
„Takéto ocenenie im patrí zo zákona. Chceli sme im však dekréty odovzdať slávnostne, aby sme pripomenuli ich skutky a hrdinstvo. Pretože aj napriek nebezpečenstvu, ktoré hrozilo im a ich rodinám zo strany vtedajšieho režimu, ostali verní ideálom slobody, demokracie a ľudských práv," zdôraznil predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský.
Trenčiansky župan neprišiel
Podobné slávnosti sa konali vo všetkých krajoch Slovenska. Všade ich podporili aj župani, výnimku bol Banskobystriocký a Trenčiansky kraj.
„Som sklamaný, že sa predseda kraja Pavol Sedláček otočil ľuďom, ktorí za komunizmu trpeli, chrbtom," povedal člen správnej rady Ústavu pamäti národa Arpád Tarnóczy.
"Je nám ľúto, že došlo k nedorozumeniu, ale aj verejnému obvineniu župana," reagovala hovorkyňa TSK Vlasta Henčelová.
Vysvetlila, že organizátori podujatia sa na TSK obrátili prvý raz ešte vlani, keď sa sťahoval úrad do nových priestorov.
„Prosili sme o strpenie. Neskôr sme ich infomovali o cenách, ktoré sú za prenájom priestorov TSK. Týkalo sa to teda priestorov, nie podpory podujatia so strany Pavla Sedláčka. Takéto významné akcie sa konajú pod jeho záštitou, ak o to organizátori požiadajú," zdôraznila Henčelová.
Dodala, že priestory, v ktorých sa slávnosť v Prievidzi konala, predsa patria TSK.
