PRIEVIDZA. Sedemnásťročná študentka nováckeho gymnázia Miroslava Čepčárová miluje históriu a veľmi rada šije. Obe tieto dve záľuby spojila do jednej, keď začala šiť dobové kostýmy.
Prvé šaty z plachty
Mladá Prievidžanka mala iba šesť rokov, keď ušila pre svoju bábiku prvé šaty. Pokračovala aj v školskom klube, kde sa v šití opäť trochu zdokonalila.
„Vždy som zhotovovala iba maličké odevy pre bábiky, ale čím som bola staršia, tým viac som túžila po šatách pre seba. Mala som asi dvanásť rokov, keď som mame tajne zobrala posteľnú plachtu a vo veľkom hrnci som ju zafarbila. Mama sa, samozrejme, hnevala, no ja som bola šťastná, že si môžem ušiť prvé šaty pre seba," zaspomínala si na svoje začiatky Miroslava.
Po príchode na gymnázium si začala hľadať záľubu, ktorej by sa popri štúdiu venovala. Fascinovala ju história, preto sa stala členkou skupiny historického šermu Bojník.
Miroslava si nemyslí, že by to nebola vhodná záľuba pre dievča, pretože „každý šport so sebou prináša aj kúsok nebezpečenstva. Ak ho však človek robí zodpovedne, nemôže sa nič stať."
V tomto zoskupení účinkuje v historickom kostýme, ktorý si sama ušila. „Vôbec neviem vysvetliť, prečo ma odevy z minulosti tak fascinujú. Som z nich doslova nadšená. A ešte viac sa teším, keď si ich môžem sama šiť," vysvetľuje Miroslava.
Miroslava si šaty, ktoré ušije, aj rada oblečie.
Šitie ju upokojuje
Pri prvom dobovom kostýme využívala staré látky, zháňala ich v bazároch, ale aj na internete. Ďalšie šaty však už chcela mať dokonalejšie, vybrala si lepšie vzory a investovala aj do nákupu látok a drobných doplnkov.
„Snažím sa používať látky, z ktorých boli kedysi šaty šité, napríklad zo zamatu, saténu alebo brokátu. Dôležitý je každý detail, preto som na jedny šaty vytvorila vzor z 1001 drobných korálok. Bola to ťažká práca, ale mne neprekážala, mám dostatok trpezlivosti," priznala Miroslava.
Šitie kostýmov ju upokojuje, odreaguje sa pri ňom od študijných povinností. Pochváliť sa môže odevom z obdobia rokoka a dvomi, ktoré spadajú do obdobia baroka. Ich súčasťou sú aj drobné doplnky, ako napríklad klobúčiky, ale aj spodná bielizeň, ktorá šaty vystužuje. Všetky odevy majú na chrbte šnurovačku, ktorá podľa Miroslavy „bola dôkazom, že dáma patrí k šľachte a pri obliekaní jej pomáhajú slúžky."
Viac fotografií dobových kostýmov z dielne Miroslavy Čepčárovej nájdete tu.
Napriek tomu, že kostýmy mladej gymnazistky sú nádherné a za ich predaj by získala nemálo peňazí, neobchoduje s nimi. „Nedokážem sa s nimi rozlúčiť, bolo by mi za nimi smutno," hovorí s úsmevom Miroslava.
Pred spolužiakmi
O jej nevšednej záľube vedeli dlho len jej blízki a niektorí kamaráti. Všetko sa zmenilo prednedávnom, keď o šití kostýmov napísala stredoškolskú prácu a na pôde nováckeho gymnázia ju prezentovala aj so samotnými historickými šatami.
Svoju záľubu by rada premenila v budúcnosti na zamestnanie, ktoré by ju živilo.
„Premýšľam o vysokej škole, na ktorej by som uplatnila svoj záujem o šitie kostýmov. Zatiaľ však zvažujem, či by ma také niečo v budúcnosti aj uživilo. Možno vyštudujem úplne niečo iné a šitie mi ostane iba ako záľuba," uzavrela Miroslava.
