PRIEVIDZA/BOJNICE. Štyridsaťdňový pôst je pre kresťanov prípravou na slávenie Veľkej noci. Snažia sa počas neho obmedzovať v jedle a konať dobré skutky.
Po dlhej zime, keď sa väčšina ľudí menej pohybuje, je pôst vhodným obdobím na očistu organizmu. Podľa lekárov zdraviu najviac prospieva stála striedmosť v jedle.
Symbolická štyridsiatka
Pre kresťanov začína pôst na Popolcovú stredu. V tento deň majú prísny pôst, to znamená, že len raz za deň sa môžu dosýta najesť. Rovnako je to aj na Veľký piatok, teda tesne pred Veľkou nocou, keď si veriaci pripomínajú umučenie a smrť Ježiša Krista.
„Pôst trvá štyridsať dní, pričom sa začína počítať od Popolcovej stredy. Do tohto počtu sa nepočítajú nedele. Číslo štyridsať nie je náhodné, má hlbší význam. Štyridsať rokov podľa Starého zákona putovali Izraeliti po púšti, kým prišli do zasľúbenej zeme. Štyridsať dní sa tiež Ježiš pripravoval na púšti na verejné účinkovanie," vysvetľuje prievidzský dekan Martin Dado.
Zmyslom pôstu je pre kresťanov príprava na Veľkú noc. „Bez veľkonočného tajomstva by pôst nemal význam. Vtedy oslavujeme smrť, umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista," zdôrazňuje M. Dado.
Pripomína, že pôst nie je len o odriekaní mäsa, či väčšieho množstva jedla. „Život nie je závislý len na tom, či máme čo vložiť do úst alebo nie. Náš život je úzko spätý s láskou, ku ktorej nás vedie Boh. Preto by kresťania v čase pôstu nemali zabúdať na skutky milosrdenstva, na pomoc iným."
Zdravý životný štýl
Striedmosť v jedle pomáha nielen duši človeka, ale aj jeho telesnému zdraviu. „Bežne sa stravujeme veľmi chaoticky, v strese, čo sa odráža negatívne na našom zdraví. Pôst alebo očista pomôžu organizmu," hovorí gastroenterológ Ladislav Miština.
Ľahšie jedlá by v jedálnych lístkoch nemali chýbať hlavne po zime, keď nie sú ľudia veľmi fyzicky aktívni a neraz naberú i na hmotnosti.
Chudnutie alebo krátkodobé postenie často neprináša želaný efekt, kilogramy sa rýchlo vrátia. „Najlepším riešením je zdravý životný štýl s aktívnym pohybom a s potravinami, ktoré nezaťažujú organizmus. Problém je, že všetci veľmi dobre vieme, ktoré jedlá nie sú zdravé, predsa sa ich nedokážeme vzdať," pripomína L. Miština. Jeho recept je jednoduchý: „Jedzme to, čo nám chutí, adekvátne tomu sa však pohybujme a športujme."
Zo svojej lekárskej praxe vie, že najčastejšie človek zmení svoje stravovacie návyky až vtedy, keď sa u neho objavia nejaké zdravotné problémy. „Na Slovensku chýba masívnejšia propagácia zdravého životného štýlu a príklady, ktoré by ľudí presvedčili. V Čechách sú v tomto smere oveľa ďalej," dodal L. Miština.
