v.
HANDLOVÁ. Pekným úspechom sa môže pochváliť 77-ročný lyžiar František Dolník z Handlovej. Na prvej zimnej olympiáde veteránov v slovinskom Blede vybojoval tri cenné kovy, najviac spomedzi všetkých 32 Slovákov, ktorí sa predstavili v disciplínach zjazdového lyžovania. František Dolník tak mal veľký podiel na tom, že Slovensko v hodnotení krajín získalo zo „zjazdárskeho úseku" celkovo 11 medailí.
Gratulujeme k úspechu. Prezraďte, v akých disciplínach ste získali medaily?
- Štartoval som v kategórii 75 - 80-ročných veteránov. Najskôr som nastúpil na preteky obrovského slalomu, kde som si vybojoval bronz. Tento výsledok mi dodal ďalšiu energiu a po dni voľna som tretie miesto zopakoval aj v superobrovskom slalome. Mojou poslednou disciplínou bol špeciálny slalom, kde som si dokázal vybojovať striebornú medailu.
Počítali ste s tým, že môžete byť na olympiáde veteránov taký úspešný?
- Ak mám pravdu povedať, prekvapilo ma to. Keď som odchádzal do Bledu, vnuci sa ma pýtali, koľký skončím. Povedal som, že ak budem do šiesteho miesta, bude to vynikajúce. Ak skončím do polovice štartového poľa, budem spokojný. Samotné preteky na olympiáde však dopadli pre mňa oveľa úspešnejšie, ako som predpokladal.
Čím si to vysvetľujete?
- Už rok dopredu sme vedeli, kedy presne bude olympiáda a tak som sa na ňu mohol dobre pripraviť. Veľký podiel na mojom úspechu má tréner Peter Matiaško. Paradoxom je, že v dávnej minulosti som ja učil jeho lyžovať a o niekoľko desiatok rokov sa on stal mojím trénerom. Je to kvalitný tréner, vie dobre pripraviť lyže, ale aj samotného pretekára. Vie výborne poradiť, odhaliť nedostatky, no aj pomôcť s letnou prípravou.
To, čo ste dosiahli v Slovinsku, je zatiaľ vrcholom vašej športovej kariéry?
- Určite áno. Čo sa týka mojich doterajších úspechov, dosť si cením víťazstvo vo veľkých medzinárodných pretekoch v Roháčoch O putovnú cenu Goralského klobúka v roku 1961. Medzi veteránmi som si vybojoval jedno druhé miesto a dve tretie v pretekoch svetového pohára. Sú to všetko hodnotné umiestnenia, no s tými z Bledu sa nedajú porovnávať.
F. Dolník počas pretekov O putovnú cenu Goralského klobúka v roku 1961. FOTO: ARCHÍV F. DOLNÍKA
Ako sa vám páčila olympiáda veteránov. Zvládli ju organizátori na dobrej úrovni, hoci sa konala po prvýkrát?
- Olympiáda veteránov bola zorganizovaná na vysokej úrovni. Už slávnostné otvorenie bolo také, ako na normálnych olympiádach. Organizátori mali čo robiť, veď celkovo štartovalo 2700 športovcov zo 42 štátov. No zvládli to na výbornú, olympiáda mala všetko, čo mala mať.
Od skončenia olympiády ste už stihli absolvovať dvoje pretekov na Slovensku. Potvrdili ste aj na nich dobrú formu?
- Dá sa povedať, že áno. V Liptovskej Porúbke som v pretekoch špeciálneho slalomu v rámci slovenského pohára skončil prvý a v Mlynkách na súťaži v obrovskom slalome som si vybojoval druhé miesto.
Už ste v aktuálnej sezóne štartovali aj na nejakých pretekoch svetového pohára?
- Ešte nie, pretože úvodné preteky sezóny pre nedostatok snehu odvolali. Čaká nás však súťaž svetového pohára v marci v Špindlerovom mlyne.
Pred sebou máte ešte jeden vrchol sezóny - majstrovstvá sveta veteránov, ktoré budú koncom marca vo Švajčiarsku. Zrejme by ste sa aj odtiaľ rád vrátili ovenčený medailami.
- Nerád by som hovoril o konkrétnych umiestneniach, lebo sa to môže obrátiť proti mne. Chcel by som však dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Samozrejme, medaila by ma veľmi potešila, no nie je to vytýčený cieľ, s ktorým do Švajčiarska vycestujem.
Vraj sa lyžovaniu venujete už viac ako 70 rokov.
- Áno, 72 rokov. Začal som ako päťročný chlapec, keď som si po prvýkrát vyskúšal otcove lyže. Viac som sa potom venoval lyžovaniu, odkedy sme sa presťahovali na Rematu. Avšak hlavný zlom nastal vtedy, keď som išiel študovať do školy v Spišskej Novej Vsi. Tam som každú voľnú nedeľu, sviatok či voľno chodil do Tatier. Spriatelil som sa tam s Podtatrancami Krajňákovcami, Šoltýsovcami, Krasuľovcami. Zobrali ma medzi seba a naučil som sa na tú dobu modernú techniku lyžovania.
Ako často momentálne trénujete?
- Keď je sneh, lyžujem takmer každý deň. Minimálne štyrikrát do týždňa odborne pod vedením trénera na svahu s tyčami.
František Dolník na majstrovstvách sveta veteránov v roku 2009 v Taliansku. FOTO: ARCHÍV F. DOLNÍKA
Keď nie je sneh, chodíte aj na sústredenia do zahraničia a tréningy na ľadovce, či na to nemáte finančné prostriedky?
- Finančné prostriedky nemáme na zvyš. Od zväzu či štátu sme dostali akurát reprezentačné vetrovky, všetko ostatné si hradíme sami, či s pomocou sponzorov. Nie je to jednoduché, no snažíme sa v rámci zvýšenia kvality tréningového procesu chodiť aj do zahraničia. V decembri som bol s reprezentačnými kolegami na týždňovom sústredení v Taliansku. Chodíme pred sezónou aj na ľadovce do Rakúska a Talianska.
Koľko rokov si ešte trúfate súťažiť na svahoch?
- Spomedzi Slovákov boli na olympiáde v Blede najstarší Krajňákovci, jeden má 82 a druhý 84 rokov. Štartovali však aj deväťdesiatroční Švajčiari či Taliani. Takže dá sa v mojom veku ešte niekoľko rokov lyžovať, no podmienkou je dobré zdravie a systematická príprava. Bol by som rád, keby som sa mohol ešte predstaviť na druhej a možno aj tretej olympiáde veteránov.
Momentálne sa vo Vancouvri konajú zimné olympijské hry. Sledujete ich pozorne?
- Samozrejme, čo sa dá, tak v priamom prenose, no niektoré súťaže si pozriem aj zo záznamu. Najviac ma zaujíma zjazdové lyžovanie, biatlon a samozrejme hokej. Máme sa čo od vrcholových športovcov učiť, a to sa dá svojím spôsobom aj pozeraním.
V zjazdovom lyžovaní nemáme medzi mužmi pretekára, ktorý by mohol konkurovať najlepším. Čím to podľa vás je?
- Lebo nerobíme šport tak, ako to treba. Nemáme základňu, neexistujú strediská, aké v minulosti bývali. Je to samozrejme aj vec financií. Ak nie sú rodičia mladých lyžiarov športoví fanatici, tak sa to v dnešnej dobe nedá, lyžovanie je drahý šport.
