PRIEVIDZA. Miloš Krško patrí k najznámejším futbalistom nášho regiónu. Odchovanec prievidzského futbalu si dobré meno „urobil" nielen ako hráč najvyššej slovenskej súťaže, ale aj ako legionár a slovenský reprezentant. Mnohí si ho pamätajú najmä ako účastníka futbalového turnaja na olympijských hrách v Sydney. Z tridsaťročného ostrieľaného profíka sa nedávno prekvapujúco stal futbalista, ktorý bude nastupovať na zápasy v regionálnej súťaži len popri zamestnaní. O tejto zmene, pôsobení v Gruzínsku, skúške v Poľsku, i ďalších témach sme sa s ním porozprávali.
Miloš, koncom novembra vám vypršal kontrakt v Gruzínsku, tri roky ste pôsobili v drese Dinama Tbilisi. Vraj ste dostali ponuku na predĺženie spolupráce. Nebol už z vašej strany záujem pokračovať v klube?
- Ponuka síce bola, no klub mi predostrel horšie podmienky, ako som mal. Funkcionári mi nechceli preplácať ani letenky na príležitostné cesty domov. Jednoducho ponuka, ktorú som dostal, nebola pre mňa výhodná. Zavážil samozrejme aj fakt, že Tbilisi je vzdialené tritisíc kilometrov od môjho domova.
Ako hodnotíte vaše účinkovanie v Gruzínsku. Neľutujete, že ste išli do tejto krajiny, v ktorej ste zažili aj vojnový konflikt?
- Nie neľutujem. Z futbalového hľadiska to bol dobrý krok, dvakrát sme s Dinamom skončili v lige druhí, raz sme boli majstri. Okrem toho sme vyhrali pohár, superpohár, stal som sa v jednom ročníku najlepším obrancom ligy. Určite budú prevažovať na Gruzínsko príjemné spomienky.
Vaším novým pôsobiskom mal byť klub Odra Wodzislaw. Vás príchod do tímu najvyššej poľskej súťaže vyzeral nádejne, no napokon ste odtiaľ odišli. Nedohodli ste sa na podmienkach?
- V Poľsku som bol na skúške dva týždne a všetko naozaj vyzeralo nádejne. Cítil som sa dobre aj po kondičnej stránke, keďže som absolvoval tvrdú zimnú prípravu v Prievidzi. Boli sme dokonca dohodnutí na podmienkach, ako aj na tom, že podpíšem zmluvu na pol roka, s ročnou opciou. Po dvoch týždňoch sa však tréner vyjadril, že ma nechce, že si doniesol vlastných hráčov. A že na post, na ktorom som mal nastupovať, už nikoho nehľadajú. Zostal som nemilo prekvapený, necelý týždeň pred koncom prestupového obdobia som zostal bez klubu.
Čo nasledovalo?
- Vrátil som sa do Prievidze a skúšal som si narýchlo ešte niečo nájsť. Ozvali sa mi z Nitry a Mostu, no ponuky neboli pre mňa veľmi zaujímavé. Nieže by som bol náročný, no kluby zrejme chceli vyťažiť zo situácie, v ktorej som sa ocitol. Dostal som znovu ponuku aj z Dinama Tbilisi, no s ešte horšími podmienkami. Povedal som, že nie, že radšej zostanem na Slovensku. Vhod mi tak prišla ponuka od Stanislava Svorada. Majiteľ Ludaníc mi dal možnosť hrávať v jeho tíme a taktiež pracovať v jeho firme. Stal som sa tak stavbyvedúcim. Robím v odbore, ktorý som vyštudoval, postupne tak oprašujem vedomosti, ktoré som zbieral počas štúdia.
Bolo to pre vás ťažké rozhodnutie, opustiť svet profesionálneho futbalu?
- Ani nie. Bolo mi jasné, že donekonečna futbalistom byť nemôžem. Možno by prišiel koniec o pol roka, možno o rok, možno o tri. Takto mám možnosť si vyskúšať aj inú prácu. Navyše kapitolu profesionálneho futbalu som ešte neuzavrel. Som dohodnutý s majiteľom Ludaníc, že po pol roku uvidíme, čo bude ďalej. Všetko bude závisieť od situácie na prestupovom trhu. Ak dostanem dobrú ponuku, je pravdepodobné, že odídem. Ak nie, som viac-menej rozhodnutý s futbalom na vrcholovej úrovni skončiť a budem ho hrávať už len popri zamestnaní.
Nemyslíte si, že sa v tretej lige tak trochu "zakopete"? Nebude o vás veľmi počuť, zaujímavých ponúk tak možno nebude veľa.
- Samozrejme, zvažoval som aj tento fakt. Hovoril som so známym manažérom a povedal mi, že v situácii, aká sa naskytla, je lepšie hrať niekde, ako vôbec nehrať, alebo ísť niekam inde a sedieť na lavičke. Či bolo správnym krokom ísť do Ludaníc, sa definitívne ukáže až v lete. No myslím si, že zápasy v tretej lige mi môžu po mojom predchádzajúcom zranení len pomôcť dobre sa rozohrať a dostať sa do formy. Ludanice pôsobia v tretej lige, no ja budem do zápasov nastupovať zodpovedne, ako by to bola najvyššia súťaž. Môj nový tím má kvalitný káder, ambíciou je hrať o špicu tabuľky, ak sa bude dať, tak aj o postup. Čakajú nás viaceré náročné zápasy. Osobne sa na pôsobenie v novom tíme teším.
Hovorí sa, že ste dokonca zvažovali aj pôsobenie v najnižšej okresnej súťaži v drese Bojníc. Môžete to potvrdiť?
- Áno, je to pravda, hovoril som o tejto možnosti s manažérom Bojníc Andrejom Brzáčom. Povedal som, že pokiaľ by som nič iné nemal, že popri zamestnaní by som mohol na jar vypomôcť Bojniciam. Mám tam veľa priateľov, poznám tam všetkých ľudí, od hospodára až po posledného hráča. Podstatné pre mňa bolo opäť získať hernú prax.
Čo prvoligová Prievidza. Prišla ponuka aj z tohto klubu?
- Žiadna konkrétna ponuka neprišla. FK Mesto sa momentálne nachádza v zložitej situácii, najmä pre nedostatok financií. Na skúške v klube bolo viacero hráčov z iných klubov. Hoci výkonnostne presvedčili, museli odísť, keďže nebolo peňazí. Ja som taktiež išiel svojou cestou, nemohol som čakať, ako sa bude vyvíjať situácia v prievidzskom futbale.
