Rozvoj podnikania na hornej Nitre brzdí chýbajúca cesta R2

PRIEVIDZA. Nechuť podnikateľov púšťať sa do biznisu najviac ovplyvňujú zlé alebo chýbajúce cesty, nízka vymožiteľnosť práva na okresných súdoch, byrokracia a prieťahy konania na miestnych úradoch či nízky záujem štátu o zlepšovanie podmienok na podnikanie v regiónoch.

Podľa agentúry TASR to vyplýva zo záverov prieskumu o podnikaní v regiónoch Slovenska, ktorý v priebehu posledných troch mesiacov roka 2009 robila Podnikateľská aliancia Slovenska.

Hornú Nitru brzdí R2

Za najväčšiu prekážku podnikania na hornej Nitre je vo všeobecnosti považovaný chýbajúci hlavný ťah na Trenčín. Premiér Fico na výjazdovom zasadnutí vlády v Prievidzi v apríli 2008 informoval, že cesta R2 by sa mala začať stavať tento rok a dokončená by mohla byť v 2014. Podľa hovorcu Národnej diaľničnej spoločnosti Marcela Jánošíka je hlavný ťah v súčasnosti v príprave.

„Cesta je rozdelená na päť úsekov, pri väčšine sa práve vypracúva dokumentácia pre územné rozhodnutie," informoval. Termín ukončenia výstavby je podľa neho „vzhľadom na fakt, že ide o začiatok procesu, irelevantný".

Jedným z dôkazov nízkeho záujmu o rozvoj podnikania v prievidzskom regióne je aj miestny priemyselný park. Na začiatku malo mesto predstavu, že doň príde šesť až osem menších fabrík, ktoré by zamestnali 1500 až 1800 ľudí. Dnes je v ňom jedna.

Absenciu cesty pocítil aj park

Medzi najväčších investorov mala patriť firma Rübig. Svoj záujem prejavila už v roku 2005, dodnes však do Prievidze neprišla. „Vznik výrobného závodu v Prievidzi je priamo závislý na oživení dodávok pre automobilový priemysel," vysvetlil Milan Chmura, konateľ spoločnosti Prievidza Invest.

Park počítal aj s účasťou firmy CNC Precision, tá však svoj zámer investovať v Prievidzi odložila.

Chmura pripúšťa, že pre potenciálnych investorov je napojenie na Trenčín dôležité. „Chýbajúca cesta R2 je výrazným negatívom pri posudzovaní priemyselnej zóny zo strany podnikateľov," vysvetlil.

Vplyv na zamestnanosť

Jedným z najextrémnejších rozdielov medzi regiónmi sú podľa prieskumu možnosti nájsť si prácu. Podstatná je aj rozdielna úroveň kvalifikácie pracovnej sily.

V Prievidzskom okrese bolo do konca januára 8993 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje 11,62-percentnú nezamestnanosť. Podľa riaditeľa prievidzského úradu práce Jozefa Stopku je ich kvalifikácia rôznorodá. „Nedostatkovou je napríklad práca s počítačom, chýbajúce zváračské oprávnenie či odborná spôsobilosť na prácu v strážnej a bezpečnostnej službe, znalosti obsluhy vysokozdvižného vozíka alebo chýbajúce oprávnenie na vykonávanie opatrovateľskej starostlivosti," povedal.

Špecifickosť regiónu dotvára najmä banský, gumárenský, chemický a energetický priemysel. Najviac ľudí zamestnávajú práve bane a novácka chemička. Nevýhodou môže byť podľa Stopku úzka špecializácia zamestnancov a tým aj nižšia flexibilita pri strate zamestnania.

„Globálnou nevýhodou sa špecifický charakter regiónu stane v prípade reálnych existenčných problémov u dominantných zamestnávateľov," doplnil.

Súhlasí s názorom, že súčasný stav infraštruktúry je jedným z obmedzení nášho regiónu aj pri rozvoji zametnanosti.