PRIEVIDZA. Odev našich predkov bol veľmi jednoduchý, ale praktický. V súčasnosti sa o tom presviedčajú predovšetkým členovia folklórnych skupín, ktorí si ich obliekajú pri vystúpeniach.
„Spredu na človeka slnko pečie, zozadu ho súkenné oblečenie chladí," hovorí folklorista Roman Gažo.
Riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová však upozorňuje: „Je pravda, že pracovné ošatenie našich predkov malo takúto skvelú vlastnosť. V našom regióne však muži nenosili košele zo súkna, ale z tkaného plátna."
Zložitý proces
Zhotovenie jednotlivých súčastí odevu nebolo jednoduché a venovali sa mu najmä ženy. Najskôr bolo nutné dopestovať rastliny s textilným vláknom, najčastejšie konope alebo ľan. Konopné bolo drsné a hrubé, ľanové pevné a mäkšie.
O zviditeľnenia krojov sa v súčasnosti starajú predovšetkým folklórne súbory, medzi nimi aj Košarinka z Temeša. Foto: TASR
Na hornej Nitre siali hlavne konope. Keď rastliny vyrástli, vytrhali ich, sušili na slnku, máčali v stojatej vode a opäť sušili. „Ženy konope trepali na trlici, potom česali na tzv. železnici alebo na hachle. Pomocou kolovrátku či vretienka spriadali nite a tie snovali. Nakoniec postavili v izbe krosná a začalo tkanie," priblížila zložitý proces vzniku plátna Géczyová.
Naši predkovia tkali v tomto období, teda vo februári a marci, keď už mali podriapané perie, ale nemohli ešte pracovať vonku na poli.
Z domáceho plátna vznikali nielen odevy na denné nosenie pre celú rodinu, ale napríklad aj posteľná bielizeň, obrusy, tašky, z najhrubšieho plátna vrecia, plachty na prenášanie potravín, ale aj sena, slamy a dreva.
Pestrejšie ženy
Základom mužského pracovného odevu bola jednoduchá košeľa a gate. „Šili ich z dvoch kusov plátna. Jednoducho ich zložili, zošili a vznikli dve nohavice. Do rozkroku všívali štvorec plátna. Gate sa uväzovali len povrázkom, nemali žiadne gombíky," hovorí Géczyová a dodáva: „Muži nosili aj súkenné nohavice, tie však boli skôr sviatočné. Mali už zložitejší strih a viac kopírovali tvar nohy."
Z domáceho plátna bola aj väčšia časť pracovného odevu žien. Základom ženského odevu bol rubáš. „Plnil hneď niekoľko úloh. Ženy ho nosili ako spodný odev, spávali v ňom a najmä v letnom období slúžil ako samostatný odev. Sukňová časť bola zošitá zo štyroch až šiestich šikmo strihaných dielov. Hornú časť rubáša tvorilo oplečie alebo oplečičko, ktoré bolo z bavlny. Ich odev bol pestrejší a variabilnejší ako mužský," zdôraznila Géczyová.
Napriek tomu, že plátno vyrábali v domácich podmienkach, predsa bolo kvalitné a vydržalo dlhé roky. Dodnes nájdeme na dedinách v truhliciach niektoré plátenné časti odevov alebo posteľnej bielizne. „Poznala som človeka, ktorý ešte pred pár rokmi spával len na plátenej plachte," dodala Géczyová.
