PRIEVIDZA. Po autonehode, ktorá sa stala v máji roku 2003, zostala Marika v kóme. Lekári jej veľké šance nedávali. Dnes už konštatujú, že sa z kómy prebrala.
Dokáže pošepnúť jednoduché slová, usmieva sa, zje klasické jedlá a v posledných týždňoch už môže sedieť aj na invalidnom vozíku.
Ochutnala všetko
Marikina mama vlani v septembri vyjadrila túžbu, aby jej dcéra cez Vianoce sedela s nimi pri štedrovečernom stole.
„Podarilo sa. Po dlhých šiestich rokoch sme pražili šťastnejšie a veselšie sviatky. Marika, aj keď nemôže jesť úplne všetko, ochutnala zo všetkého, čo bolo na štedrovečernom stole. Radosť z nej mal aj jej synček Števko, bolo vidieť ako sa teší, že mama nemusí ležať v posteli," rozhovorila sa Gizela Királyová.
Spolu s manželom Štefanom počas celého minulého roka pozorovali, že Marike sa zdravotný stav zlepšuje. Kým kedysi ledva pohýbala rukou, dnes si ňou dokáže utrieť úst, držať v nej obľúbenú plyšovú hračku.
Vie zrátať jednoduché čísla, s drobnou pomocou napísať písmeno. Hlas má síce slabý, no s rodičmi a synom sa dokáže dohovoriť. Občas sa aj nahnevá, ak sa jej niečo nepáči.
„Teším sa, že jej chutí jesť. Najradšej má medový krémeš, cez sviatky jej ho upiekla jedna známa. Prežili sme naozaj krásne Vianoce ale aj Silvestra," pochvaľovala si pani Gizela.
Királyovci sa o dcéru starajú už takmer sedem rokov. Foto: MARIÁN KUCMAN
Opäť do komory
Je presvedčená, že Marikin zdravotný stav by mohol byť ešte lepší. Doteraz jej najviac pomohla neustála domáca starostlivosť a pobyt v hyperbarickej kyslíkovej komore. Naposledy v nej bola v decembri roku 2008.
Podľa pani Gizely, „je najvyšší čas, aby liečenie opäť absolvovala. Mohla by byť v komore aj každé tri mesiace, finančné možnosti nám ale niečo také neumožňujú."
Királyovci sa snažia, aby sa dostala do hyperbarickej komory v Trenčíne, kde by pobyt hradila poisťovňa. Tunajšie zdravotnícke zariadenie im však zatiaľ nevyšlo v ústrety. Sú preto pripravení šetriť a umožniť Marike pobyt v komore v Nových Zámkoch.
Chýba kúpeľňa bez bariér
Invalidný vozík získali Királyovci pre dcéru od štedrého darcu, sami by si ho dovoliť nemohli.
„Vozík je pre nás obrovským pomocníkom, no zatiaľ s ním môžeme chodiť len po byte. Bývame až na siedmom poschodí, vozík sa nezmestí do malého výťahu. Mali by ho však rekonštruovať, aby vyhovoval európskym normám. To je pre nás nádej, že sa doň vozík zmestí a už na jar, keď bude teplo, budeme Mariku voziť aj vonku," nestráca nádej starostlivá matka.
Viac fotografií Mariky a jej rodiny nájdte tu.
Keď ležala Marika na posteli, umývali ju provizórne, v rámci obmedzených možností. Teraz, keď je na vozíku, by ju mohli konečne kúpať. Nemôžu. Ich kúpeľňa nie je bezbariérová.
Pre Királyovcov a každodenný život ich dcéry Mariky by to bola významná pomoc. Pani Gizela pripomína, že „sme pri zemi, vieme čo si môžeme dovoliť, čo nie. Prebudovaná kúpeľňa by bola super, no teraz chceme peniaze investovať do pobytu v hyperbarickej komore. Ďalšie zlepšenie Marikinho zdravia je pre nás prvoradé."
