PRIEVIDZA. Pred šiestimi rokmi debutoval útlou knihou Rómsky sen, nedávno mu vyšla piata. Aj v nej síce dominujú príbehy a poviedky, predsa je však iná - dvojjazyčná.
Tvorba Jána Šándora sa vyznačuje rozprávačským talentom, schopnosťou fabulácie, hlbokým načieraním do živého rómskeho folklóru. Niekoľkokrát sa už ocitla na javisku Divadla Romathan či divadla poézie Rozhľady pri Kultúrnom združení národností a etník.
V útlej knihe je štrnásť príbehov. Každý je napísaných po slovensky a preložený do rómčiny. „Do štandardizovanej rómčiny preložil moje príbehy Viliam Zeman, som mu za to nesmierne vďačný. Škoda, že sa do knihy nevošli všetky príbehy, ktoré som pripravil. Potešil by som sa, keby mi v tomto roku vyšla ďalšia kniha," prezradil rómsky spisovateľ Ján Šándor.
Šándorove knihy2004 - Rómsky sen
2006 - Ciglianka
2007 - Anjel baníkov
2008 - Čierna ruža
2009 - Paramisi/príbeh
Prievidžan Ján Šándor má už po šesťdesiatke. Tvorivosť a elán mu však nechýbajú. V mladosti ho prezývali básnikom, vždy túžil po tom, že bude spisovateľom. Príbehy píše rukou, na počítač alebo písací stroj nemá peniaze. Zachytáva v nich život, veselé i smutné príbehy zo života Rómov. „Aj poučné. V mnohých poviedkach je protidrogová tematika, tlmočím v nich svoj postoj k násiliu, nevraživosti, alkoholizmu. K srdcu mi prirástla poviedka, ktorú som napísal vlani po tragédii v handlovskej bani," tvrdí autor.
Prvú rómsko-slovenskú knihu vydalo v osemstokusovom náklade Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky. Vedúca jeho literárnej dielne Rozhľady Bohuslava Vargová v odbornom posudku diela napísala: „Ján Šándor sa pohybuje medzi folklórom a súčasnou rómskou beletriou. Hranice uňho nie sú presne určené, ale charakterizuje ich prelínanie. V Šándorovej próze nájdeme aj výrazné prvky rómskeho ľudového rozprávačstva, zmysel pre fabulu, dôraz na sentimentálnosť, ktorá je podľa autora meradlom záujmu rómskeho čitateľa, jeho rozcitlivenia sa a prijímania poviedok ako svojich vlastných."
Spisovateľa Jána Šándora mrzí, že sa nemohol zúčastniť na krste svojej piatej knihy. Bol chorý. Na svoju piatu knihu je však hrdý. Nechýba v nej humor a ponaučenie.
