Zo šampionátu sa vrátil sklamaný a poznačený stehmi na tvári

hre so Švajčiarskom obranca Martin Štajnoch.

PRIEVIDZA. Jednou z nasledovanejších športových udalostí na prelome rokov boli majstrovstvá sveta 20-ročných hokejistov v Kanade. Mladí Slováci, vrátane dvoch prievidzských odchovancov Martina Štajnocha a Mareka Viedenského, na šampionáte nedokázali nadviazať na vlaňajšie štvrté miesto. Tentoraz sa slovenské nádeje museli uspokojiť až s ôsmou priečkou. O účinkovaní nášho výberu na majstrovstvách sveta sme sa porozprávali s 19-ročným Prievidžanom Martinom Štajnochom.

Martin, ako hodnotíte konečné ôsme miesto Slovenska? Je to sklamanie, či odraz reality?

- Pre mňa osobne je to veľké sklamanie, očakával som, že to dotiahneme minimálne do štvrťfinále. Kvalitu sme na to mali, no nedokázali sme to na ľade potvrdiť. Myslím si, že Slovensko v tejto vekovej kategórii výkonnostne patrí na piate až siedme miesto.

Kde vidíte hlavné príčiny toho, že sa nepodarilo naplniť ciele?

- Teraz je každému ľahké hovoriť o príčinách toho, prečo sa nedosiahol úspech, ale ja si myslím, že hlavný dôvod bol v tom, že sme v rozhodujúcich chvíľach nevedeli streliť gól ani z množstva vyložených šancí.

Martin Štajnoch patrí k oporám reprezentácie do 20 rokov. FOTO: TASR

Nezvládli ste kľúčový zápas v skupine so Švajčiarskom, ktorý vás stál postup do štvrťfinále. Prekvapil vás niečím súper?

- Práveže Švajčiari nás ničím neprekvapili. Vedeli sme, že budú brániť, ale všetci sme si mysleli, že sa nám podarí rýchlo gólovo presadiť. Tým pádom by museli Švajčiari otvoriť hru a my by sme mohli víťazstvo poistiť ďalším gólom či gólmi. Ale nestalo sa tak a prehrali sme.

Čo vám povedal tréner po tomto dueli?

- Veľa nám k tomuto zápasu nebolo treba hovoriť, všetci sme vedeli, že to bol kľúčový duel, ktorý sme nezvládli. Všetci sme boli sklamaní, v šatni bolo ticho, každému sa ťažko rozprávalo. Uvedomovali sme si, že po tejto prehre sa nám nepodarilo na turnaji splniť ciele, s ktorými sme do zámoria cestovali.

Súboj so Švajčiarmi sa hral na Silvestra. V akej nálade ste následne privítali nový rok? Boli vôbec nejaké oslavy, či prevládalo veľké sklamanie?

- Príchod nového roka sme veľmi neoslavovali, po zápase sme išli na večeru a potom sa každý pobral na izbu. Pred dvanástou hodinou sme mali stretnutie, pripili sme si a znova sme išli na izby.

Martin, v úvode šampionátu ste mali smolu. Nedohrali ste prvý zápas pre zranenie. Čo sa na ľade stalo?

- V súboji proti USA som odohral dve striedania. Pri druhom ma protihráč trafil svojou prilbou do hlavy. Na chvíľu som stratil vedomie, padol som hlavou na ľad. Na tvári som mal po páde tržné rany, ktoré mi lekár zašil desiatimi stehmi.
Potom vás odviezli do nemocnice. Čo ukázali ďalšie vyšetrenia?

- Po tom, ako mi lekár na ošetrovni zašil tržné rany, som sa odišiel vyzliecť do šatne a zobrali ma do nemocnice. Tam mi diagnostikovali slabý otras mozgu. Našťastie, nič vážnejšie mi nebolo.

Povedali vám lekári hneď, že si ešte na šampionáte zahráte, alebo vám odporúčali pokoj?

- Lekári mi povedali len to, že som mal slabý otras mozgu, všetko ostatné bolo na mne. Rozhodnúť som sa mal na základe toho, ako sa budem cítiť.

Za Slovensko ste opäť naskočili na ľad až v kľúčovom zápase so Švajčiarmi. Cítili ste sa dobre, či sa pod váš výkon podpísalo zranenie?

- Na ľade som sa necítil dvakrát super, ale chcel som hrať a pomôcť družstvu v dôležitom súboji. Pod môj výkon sa určite podpísalo zranenie, fyzicky som sa cítil slabšie a zavadzal mi na tvári trochu aj košík, ale snažil som sa zo všetkých síl, aby som bol po návrate prínosom pre tím.

- Áno, určite je. Do zápasu s Rakúskom sme vstúpili suverénne. Po prvej tretine bolo 2:0, ale následne sme nevyužili veľa šancí, súper nám naopak strelil lacné góly a naša psychická pohoda bola razom preč. V tretej dvadsaťminútovke sme dali aspoň ten tretí gól a tesne sme vyhrali. V stretnutí s Českou republikou sme za vyrovnaného stavu 2:2 hrali v oslabeniach, v ktorých sme inkasovali dva góly. Súper nám tak gólovo odskočil a bolo po zápase. Určite sme aj v tomto súboji mohli uhrať lepší výsledok.

S akými pocitmi ste vy osobne odchádzali z Kanady?

- Bol som sklamaný. Jednak z toho, ako sme skončili, ale aj z toho, že som toho na svetovom šampionáte veľa neukázal a nenahral.

Prekvapil vás fakt, že titul majstrov sveta neobhájili Kanaďania, ale získali ho hráči USA?

- Ani nie, trošku som si aj želal, aby to vyhrali práve Američania, ktorí mali tento rok kvalitný tím. Kanaďania mali veľké sebavedomie, mysleli si, že opäť všetko vyhrajú, k víťazstvu ich trochu tlačili aj rozhodcovia. Američania ich finálovým víťazstvom vrátili na zem.

Teraz ste už opäť v Slovane Bratislava. Váš tím je hlavným ašpirantom na titul majstra Slovenska. Koho považujeme v extralige za najväčšieho súpera v boji o zlato?

- Áno, patríme síce k ašpirantom na titul, no čaká nás ešte náročný boj, aby sme to na ľade potvrdili. Nikdy nič nie je isté, stať sa môže čokoľvek. Veľkým súperom nám iste budú Košice, i keď im zatiaľ sezóna nevychádza podľa predstáv. Naše vzájomné duely bývajú veľmi vyhecované, oba celky sú dosť ambiciózne, nič si na ľade nedarujú. Na najvyššie priečky si iste brúsia zuby aj Banskobystričania či Skaličania, podceňovať však nemožno ani ďalšie celky.