PRIEVIDZA. Dobové miery a váhy, ako sú holby, merice a siahy, ale aj historické drevené rováše, robotné poddanské znaky z rôznych materiálov, platidlá ako grajciare, toliare a iné exponáty si môžu pozrieť návštevníci výstavy Keď sa chodilo na panské, ktorú dnes sprístupnili verejnosti v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
Výstava dostala pomenovanie podľa obdobia, z ktorého pochádzajú vystavené zbierkové predmety, vysvetlila jej autorka, odborná pracovníčka múzea Anna Čechová. Je to obdobie pred zrušením nevoľníctva v roku 1785 a aj v čase poddanstva a platenia feudálnej renty poddanými až do jeho zrušenia v Rakúsko-Uhorsku v roku 1848, konštatovala.
Prostredníctvom panelov, ale najmä trojrozmerných exponátov pochádzajúcich zo zbierok múzea výstava prezentuje plnenie feudálnej renty zväčša na hornom Ponitrí. Okrem povinnosti odpracovať na panskom do roka 104 dní ručnej práce alebo 52 dní so záprahom, museli poddaní odvádzať tiež deviatu čiastku z produktov zemepánovi a desiatku cirkvi. Na to slúžili rôzne minciere, napríklad bratislavská merica, ktorej objem bol 62,5 litra. S plnou osiva sa dalo obsiať 0,21 hektára poľa. Z dutých mier sa v expozícii
nachádzajú aj holby, polholby, štvrťholby na meranie tekutín pri odvádzaní dávok, ale aj na trhoch, v krčmách a podobne.
Odborná pracovníčka múzea Anna Čechová pri inštalácii výstavy. Foto: TASR
Na zaznamenanie pracovných povinností najskôr slúžili rováše, drevené paličky rôznych rozmerov, na ktorých vyznačovali odpracované dni. Potom ich nahradili poddanské znaky z rôznych materiálov a rôznych tvarov, ktoré poddaní za robotu dostávali a pri konečnom účtovaní na konci roka ich predložili. Neskôr si mohli poddaní namiesto práce či naturálnych dávok splniť povinnosti voči zemepánovi alebo cirkvi aj peňažnou rentou, peniazmi, ktoré si zarobili predajom poľnohospodárskych produktov či remeselníckych výrobkov. Vo vitrínach sú vystavené známe grajciare a mince od obdobia panovania Ferdinanda I. (1526 1564) až po Leopolda I. (1657 - 1705).
V expozícii nechýba ani oblečenie poddaných i vojenská rovnošata, pretože poddaný bol povinný aj bojovať na strane zemepána v prípade nebezpečenstva. Na hornej Nitre boli z radov poddaných zriadené aj takzvané zápisy a kontubernie. Bol to akýsi policajný orgán, jeho členovia boli známi aj ako pandúri, na obranu proti zbojníkom alebo tureckým vpádom. V poslednej vitríne sa nachádzajú aj všeobecne známe predmety, ktoré mali zabezpečovať poslušnosť poddaných. Sú tam železné putá, okovy, ale aj jarmo hanby, ktoré požívali feudálni vládcovia, aby prinútili poddaných plniť si svoje povinnosti, dodala Čechová. Výstava potrvá do 2. marca 2010.
