NITRIANSKE RUDNO. Zdenka Hlivová z Nitrianskeho Rudna sa grafológii venuje viac ako pätnásť rokov. Za ten čas sa naučila rozpoznať vlastnosti ľudí podľa toho, ako píšu.
Členka Slovenskej grafologickej spoločnosti sa k skúmaniu písma dostala prostredníctvom letáku, ktorý kedysi náhodou získala. Aj keď sa grafológii nevenuje profesionálne, veľakrát jej už pomohla pri odhadovaní ľudí.
„Na mojom bývalom pracovisku sa na mňa obracali kolegovia z personálneho oddelenia, aby som im na základe rozborov žiadostí a životopisov povedala čo najviac informácií o uchádzačoch o zamestnanie," vysvetlila Zdenka Hlivová. Keď sa ešte tieto dokumenty písali rukou, vedela odhadnúť, čo v ktorom človeku je, či sa mu chce pracovať a aké má vlastnosti.
Viem, čo si zač
Podľa grafologičky si „komplexná analýza osobnosti človeka vyžaduje dôkladné preskúmanie textu, no už prvý pohľad na písmo mi naznačí základné indície o charaktere pisateľa." Aj keď stačí letmý pohľad na to, aby zistila základné črty človeka, nedá sa z nich vytvoriť celkový obraz, teda, aký dotyčný v skutočnosti je.
Po dôkladnom skúmaní a meraní písma však vie celkom presne, čím sa tá ktorá osoba vyznačuje. „Grafológia je pre mňa prvkom, na základe ktorého môžem lepšie vniknúť do duše človeka, spoznať jeho citové rozpoloženie, vlastnosti či problémy," vysvetlila Zdenka.
Každý z nás je iný
Počas rokov, ktoré Zdenka Hlivová zasvätila skúmaniu písma, sa naučila, že ku každému textu treba pristupovať individuálne, pretože neexistujú univerzálne formulky, na základe ktorých sa dajú skúmať všetky rovnako. Každý je iný, osobitý. Pri jeho rozbore treba dbať na mnoho faktorov. Najlepšie sa skúma text napísaný na čistom papieri s rozsahom minimálne jednej strany.
„Treba mať na pamäti, že písmo sa postupne líši. Iné je na začiatku, iné na konci textu. Najlepšie je, keď človek nevie, že jeho písmo bude analyzované. Vtedy sa nesnaží, nekontroluje, ale píše tak, ako je to pre neho prirodzené. A práve vtedy to má zmysel," vysvetlila grafologička a dodala: „Aj keď sa pisateľ snaží písať čo najkrajšie, ku koncu väčšinou od toho podvedome upustí, preto máva druhá polovica textu najväčšiu výpovednú hodnotu."
Rozdielna je aj dĺžka rozboru. Niektorý text sa dá rozlúsknuť za tri hodiny, iný až za dva dni. V grafológii platí zásada, že nie každý úhľadne napísaný dokument je aj ľahko skúmateľný.
Práca aj záľuba
Zvládnutie zásad grafológie nie je ťažké, „podstatný je záujem a trpezlivosť. Človeka to musí baviť a potom sa to dá aj ľahšie naučiť," tvrdí Hlivová. Aj keď sa grafologička z Nitrianskeho Rudna svojej záľube venuje len v rámci voľného času, je mnoho takých, ktorí svoje poznatky využívajú pri výkone povolania.
Grafológia má svoje pevné miesto u polície, v psychológii, využíva sa aj v súdnictve, bankovníctve či v školstve. Podľa slov Zdenky Hlivovej „jej význam je stále veľký. Aj napriek rozvoju informačných technológií a úbytku rukou písaných dokumentov, má stále svoje opodstatnenie."
Neobáva sa, že by sa grafológia vytratila, pretože „písmo podľa mňa nikdy nevymizne, veď každý sa musí vedieť aspoň podpísať." Okrem toho sa už dajú skúmať aj texty napísané na počítači.
