V posledných komunálnych voľbách bol najmladším kandidátom na starostu v okrese Prievidza. Podarilo sa mu zvíťaziť. Vtedy mal dvadsaťpäť rokov a šesť mesiacov. V kresle starostu sa už pevne usadil, no zostal verný aj tomu, čo robil od detstva. Vidieť ho teda možno nielen na obecnom úrade, ale aj na futbalovom trávniku ako brankára, a ak treba, aj v kostole pri miništrovaní.
NEDOŽERY-BREZANY. Jeho rozhodnutie uchádzať sa o post starostu ovplyvnili viaceré faktory. Prvotný je v rodine.
„Otec dlhé roky, ešte za éry miestneho národného výboru, pracoval ako poslanec. Okrem toho bol aktívny aj v ďalších organizáciách a spolkoch. Takže už v detstve som vnímal, čo znamená zaujímať sa aktívne o veci verejné. Kandidovať som sa rozhodol aj preto, že môžem ľudom pomôcť v ich najrôznejších životných situáciách. Robil som to už predtým, keďže som vyštudoval právo a ľudia sa na mňa neraz obracali so svojimi problémami. Ak ma niekto požiada o pomoc či právnu radu, snažím sa mu pomôcť."
Martin Mokrý si bol už pri vstupe do úradu starostu vedomý, že „nie každému môžem vyhovieť". Na to som bol totiž zvyknutý už počas pedagogickej práce na vysokej škole alebo aj v pozícii advokátskeho koncipienta. Prekvapilo ma, že mnohí si nechcú dať poradiť. Tvrdošijne si stoja za svojím, i keď je to nemožné. Susedské spory sa preto často nedajú uzavrieť dohodou a to ma mrzí."
M. Mokrý však nerieši len spory medzi občanmi. Post starostu vníma aj ako manažérsku pozíciu, keďže musí spolu s poslancami hľadať možnosti, ako čo najlepšie naložiť s obecnými peniazmi, do čoho investovať, čo podporiť.
Obyvatelia Nedožier-Brezian mu vo voľbách odovzdali hlasy napriek tomu, že je mladý. „Prijať funkciu som sa neobával, nakoľko som veril v pomoc poslancov obecného zastupiteľstva a spoločenských organizácií vykonávajúcich činnosť na území našej obce. Myslím, že poslanecký zbor tvoria skúsení ľudia na svojich miestach, ktorí sú ochotní pracovať."
Z obce „odišiel" po skončení základnej školy, keď ďalej študoval na strednej a vysokej škole mimo okresu Prievidza, neskôr aj v Bratislave pracoval. Vždy pri návrate domov sa zaujímal o to, čo sa v obci deje, aktívne sa do niektorých činností zapájal. „Vek bol vo voľbách mojím hendikepom. Veď pre niektorých občanov som vo veku ich synov alebo dokonca vnukov. Verím, že svojou prácou ich presviedčam, že vek nie je ani pri starostovaní to najpodstatnejšie," zdôrazňuje M. Mokrý.
Pomoc v bráne
Starostu Nedožier-Brezian však nestretnete len na obecnom úrade. Počas futbalovej sezóny si totiž oblieka dres a za obec, ktorej „šéfuje", hrá v I. futbalovej triede. Post brankára mu „prischol" už v štvrtej triede základnej školy. „Nikdy som netúžil byť útočníkom. Brankárom som bol už ako žiak, neskôr aj na strednej škole, či vo vysokoškolskej lige. Možno je to aj tým, že mám odmalička robustnejšiu postavu, takže aj podľa trénerov som bol vhodný typ do brány."
V mužskom tíme Nedožier-Brezian je M. Mokrý hlavne preto, že mu chce pomôcť. „Snažíme sa udržať v prvej futbalovej triede. To je náš prvoradý cieľ. V mužstve nastala generačná výmena, takže starší hráči odišli a mladší ešte len získavajú skúsenosti. Chcem im z postu brankára pomôcť, no ak sa nájde niekto lepší ako ja, veľmi rád mu miesto v bráne prenechám."
Chlapci z mužstva ho pri hre nevnímajú ako starostu, nemajú pred ním prehnaný rešpekt.
Nie je žiadnym tajomstvom, že M. Mokrý je veriaci. Neprekáža mu, že občas pri futbale zaznejú aj tvrdšie slová. „To naozaj neriešim. Futbal je spontánna a emočná hra, pri zrážke, strete, či údere z úst občas vykĺzne aj nepekné slovo. Chlapci si určite kvôli mne nedávajú pozor na svoj slovník, patrí to k hre."
Naučil sa artikulovať
O viere nepíšeme v súvislosti s Martinom Mokrým náhodou. V druhom ročníku na základnej škole ho kňaz na náboženstve oslovil, či by nechcel miništrovať. Keďže jeho dvaja starší bratia už miništranti boli, neváhal ani chvíľu.
„Od tej doby miništrujem až dodnes, samozrejme, s menšími či väčšími prestávkami. Nezaoberám sa tým, že mám už 27 rokov, že som starosta. Keď nie je pri bohoslužbe dosť miništrantov, tak sa rád oblečiem aj do miništranských šiat. Rovnako tak aj počas väčších sviatkoch, keď by niektoré úkony mladší chlapci ešte nemuseli zvládnuť," približuje aj túto svoju tvár M. Mokrý.
Je spokojný, že si rozumie s kňazom, ktorý je v súčasnosti v Nedožeroch-Brezanoch. „V obci, ako je naša, by mali farár a starosta spolu vychádzať, veď sú tam obaja pre tých istých ľudí. Pokiaľ takáto spolupráca nefunguje, nie je to pre dedinu dobré," myslí si M. Mokrý.
Miništrovanie mu podľa vlastných slov pomohlo vo viacerých smeroch.„Ako miništrant som neraz čítal pred veriacimi. Veľmi mi to pomohlo, naučil som sa správne artikulovať, formulovať vety, zbavil som sa trémy. Dnes, keď stojím pred zastupiteľstvom a občanmi, som istejší. Priznám sa však, že najväčšiu trému som mal doteraz na prvom predvolebnom stretnutí s občanmi, kde bolo oveľa viac ľudí, ako som pôvodne očakával."
Martina Mokrého teda môžete vidieť v miništranských šatách, vo futbalovom drese, i v obleku ako starostu. „Vždy som však ten istý človek. Robím to, čo som robil rád kedysi, no teraz som navyše aj starosta a snažím sa veci vykonávať čo najlepšie. Možnosť, že by som sa kvôli starostovaniu úplne vzdal napríklad miništrovania alebo futbalu, som doteraz vôbec neriešil".
