Peter Vysočáni účasťou v televíznej tanečnej šou, kde mu robila partnerku Sisa Sklovská, chcel poďakovať svojej manželke Táni a získať peniaze pre nemocnicu, v ktorej mu pred dvanástimi rokmi transplantovali nový život.
PRIEVIDZA. Konverzovať len tak o živote, jeho nástrahách i zmysle, môže človek s kýmkoľvek. Ale nie s Petrom Vysočánim, človekom, čo sa druhýkrát narodil.
Veľký beťár, veľký talent
Peter sa narodil v skromnom domčeku na Dlhej ulici v Prievidzi. Jeho otec Ján bol vychýreným a uznávaným pánskym krajčírom, matka predávala v obchode hračky a športové náradie. O ich synovi išiel chýr, že z veľkého beťára raz bude známy človek, veď má veľký talent. Na základe čoho to usúdili? Pozorovali, vnímali kroky mladého Petra.
Vyučil sa za automechanika, popri športe sa venoval divadlu, vyštudoval dramaturgiu na konzervatóriu. Začínal s bábkovým divadlom, neskôr sa stal aktívnym členom ochotníckeho divadla. I jeho pričinením prievidzskí divadelníci prinášali ocenenia z rôznych súťaží.
To však nebolo všetko v Petrovom živote. Angažoval sa v malých javiskových formách, estrádnych programoch, spoločenských podujatiach, recitoval, spieval, svojím svojským humorom zabával publikum, hovoril vtipy, tancoval. A práve pri tanci zúročoval to, čo mu vštepila a „vydrilovala" z neho známa učiteľka tanca Vierka Nedeliaková, nestorka spoločenského tanca v Prievidzi i v celom regióne.
Mnohí odborníci na amatérske umenie sa zhodli, že Peter Vysočáni je talent. Pokladali ho za človeka, ktorý sa vie povzniesť nad ľudskou hlúposťou, závisťou, vie, kam má smerovať jeho život. V tom čase bol miláčikom publika, radi ho privítali v každej spoločnosti. Prinášal úsmev, pohodu, dobrú náladu a smiech.
Adoptoval si syna
Keď prvýkrát vyšiel na scénu Peter Vysočáni v náručí s bábkou Petríkom, mnohí to nevedeli pochopiť. Taký dobrý ochotník, prečo sa k tomu prepožičiava, pýtali sa v duchu i v zákulisí.
„Peter je dobrý imitátor. A keďže splodil dve dcéry, adoptoval si syna Petríka," s úsmevom spomína jeho niekdajší „nadriadený" Bartolomej Ertel. Peter Vysočáni kontruje: „Petrík mi je blízky, jeho vznik však môžem pripísať mojím imitátorským schopnostiam. Nemal som problém napodobniť hlas hercov, politikov, umelcov. Už neviem, kedy a kde som začal napodobňovať seba samého z detských rokov, ´obliekol´ som sa do detských nohavíc a brázdil prievidzskú Dlhú ulicu, stal som sa malým chlapcom. Povzbudzovalo ma vystúpenie s Petríkom a tak sme sa stali nerozlučiteľnou dvojicou. Peter a Petrík. Bolo to krásne obdobie. Decká neverili, že rozpráva Petrík, chodili okolo mňa, či nemám na tele magneťák a nepúšťam Peťkove repliky z pásky. Skrátka fajn, bolo to vzrušenie, nútilo ma to k tvorivosti, kreativite."
Divadlo bolo jeho životom. Foto: ARCHÍV PETRA VYSOČÁNIHO
Život je najdôležitejší
Nie choroba, hrozba konečnej zastávky, transplantácia srdca, ale bolesť zmenili Petrov pohľad na život.
„Žil som naplno, hral divadlo, tancoval, na svadbách robil starejšieho, vystupoval s Petríkom, na Mikuláša rozdával deťom darčeky. Aj dnes ma zastavia dvadsiatnici a povedia, že som ich v dome kultúry obdaroval. Žil som naplno a zrazu bolo všetko preč. Len bolesť, bolesť a bolesť. Že som ju dokázal zvládnuť a prekonať, vďačím v prvom rade svojej manželke. Nemala to prvý rok po operácii so mnou ľahké. Dnes žijem už len zo spomienok. Najhoršie je, že nemôžem vyskočiť na javisko a hrať divadlo. Viem, že viem, no nemôžem. Nemyslel som, že úlohu diváka budem tak ťažko znášať," vyznáva sa Peter Vysočáni.
Chorý pre zdravú
Predsa však našiel odvahu a prihlásil sa do tanečnej súťaže Bailando. „Ako jediný chorý som tancoval pre zdravú. Pre svoju manželku. Oplatilo sa. Absolvovali sme spolu plavbu loďou po Dunaji, navštívili Viedeň, Budapešť, Passau. Účasť vo finále súťaže nám priniesla aj dovolenku na gréckom ostrove Rhodos. Manželka si oddýchla, zaslúžila si to. Mrzí ma len, že som nemohol pomôcť klinike v Brne, peňazí na zakúpenie prístroja nebolo dosť. Bailando však nebolo len o tanci. Spoznal som skvelých ľudí, vošiel som za dvere, pred ktorými väčšina ľudí zostáva stáť," hovorí Peter.
