„Pamätám si svetlá protiidúceho auta, okamžitý náraz a potom nič. „Vypol" som na 15 minút, bol som zrejme v bezvedomí. Potom som sa začal preberať, počul som nejaké hlasy, chlap sa ma pýtal, či som v poriadku. Videl som okolo seba veľa skla a krv," opisuje futbalista Milan Pastva svoje prvotné spomienky na nepríjemnú autonehodu.
PRIEVIDZA. Rok 2009 priniesol 29-ročnému futbalistovi Milanovi Pastvovi pozitívne, ale aj negatívne udalosti. Najväčším športovým pozitívom bolo, že podpísal s maďarským Honvédom Budapešť tri a polročnú zmluvu a v klube sa od začiatku dobre uchytil. Jeho športový rozlet však pribrzdila nepríjemná udalosť - septembrová autonehoda, z ktorej sa zotavuje dodnes. Práve o nej začal náš rozhovor s bývalým prievidzským obrancom, ktorý začínal s futbalom v Handlovej. Počas svojej kariéry obliekal aj dresy Rimavskej Soboty, Banskej Bystrice, Trenčína, v Litve hrával za FBK Kaunas a Silute, v Maďarsku za Tatabányiu a Honvéd Budapešť.
Milan, v septembri ste prežili jeden z najhorších okamihov vášho života, mali ste ťažkú autonehodu. I keď ste neporušili predpisy, skončili ste v nemocnici a stále nie ste úplne v poriadku. Mohli by ste priblížiť, čo sa vtedy stalo?
- Stalo sa to 12. septembra. Približne o deviatej večer som odchádzal z Budapešti po zápase domov, išiel som na svadbu svojej kamarátky. O dve hodiny neskôr som chcel za Komárnom natankovať, dochádzal mi benzín. Pumpa však bola zatvorená a tak som pokračoval v ceste. Približne o tri minúty sa oproti mne v mojom jazdnom pruhu vyrútilo auto. Nemali sme žiadnu brzdnú dráhu a tak došlo k čelnému nárazu. Bol to okamih, nedalo sa tomu z mojej strany nijako zabrániť. Obe autá odhodilo mimo vozovku do poľa, ja som skončil na streche. Vodič protiidúceho auta sa vraj vyhýbal obrovskému jeleňovi. Podľa zistení polície som išiel predpísanou rýchlosťou, kým vinník dopravnej nehody až 130 km za hodinu.
M. Pastva (vpravo) v minulosti hrával aj za Trenčín. FOTO: TASR
Čo si pamätáte z udalostí predchádzajúcich nehode, či tesne po nej?
- Pamätám si svetlá protiidúceho auta, okamžitý náraz a potom nič. „Vypol" som na 15 minút, bol som zrejme v bezvedomí. Potom som sa začal preberať, počul som nejaké hlasy, chlap sa ma pýtal, či som v poriadku. Videl som okolo seba veľa skla a krvi. Očami som skontroloval svoje telo, no nie všetko som videl, bol som prevrátený hore nohami.
Sanitka vraj prišla rýchlo, no lekári vás nemohli vybrať z auta...
- Sanitka prišla možno o 20 minút, no nemohli mi pomôcť, bol som zakliesnený v aute. Muselo sa tak čakať na hasičov, tí prišli asi po hodine. Vystrihli ma z auta, z ktorého som následne sám vyliezol. Odtiaľ som okamžite putoval do komárňanskej nemocnice, v ktorej som strávil celkovo 30 dní.
Aké zranenia vám lekári diagnostikovali?
- Mal som podľa lekárskych záznamov prepichnuté pľúca, veľmi zle sa mi dýchalo, museli ma tak rýchlo operovať. Zrejme mal na tom svoj podiel aj fakt, že mi na mojom Peugeote 307 nevystrelili airbagy. Na ľavej nohe som mal zlomenú stehennú kosť a členok. Okrem toho som mal otras mozgu, viacero tržných rán na tvári a iných častiach tela, ako aj pomliaždenín a škrabancov. Našťastie som nemal vážne vnútorné zranenia.
Váš stav sa postupne lepšil, no zrejme ste sa počas pobytu v nemocnici nevyhli myšlienkam, či si ešte kopnete do lopty...
- Samozrejme, mal som obavy o svoju športovú budúcnosť. Nevedel som, čo bude so mnou, no lekári mi povedali, že ma zoperovali tak, aby som ešte mohol hrávať futbal. Môžem potvrdiť, že som bol v dobrých rukách a všetci sa v nemocnici snažili odviesť čo najlepšiu robotu, za čo im ďakujem.
Milan Pastva (vpravo) v drese Prievidze. FOTO: BRANISLAV BUCÁK
Ako zneli prvotné prognózy, kedy by ste sa mohli vrátiť na trávnik?
- Lekári mi povedali, aby som bol trpezlivý, že si budem musieť chvíľu počkať, kým budem môcť naplno zaťažovať nohu a trénovať. No možno za osem, najneskôr dvanásť mesiacov od nehody by som mohol byť opäť fit a pripravený nastúpiť na zápas. Snáď všetko pôjde tak, ako má.
Už v decembri ste mali ísť do rehabilitačného centra do Kováčovej, no nešli ste. Nastali nejaké komplikácie?
- V tom čase som nemal dobre zahojenú ranu po operácii na nohe, stále mi „tiekla". Nemohol by som tak využívať bazén a plnohodnotne sa zapojiť do rehabilitačného procesu. Preto sa môj pobyt v Kováčovej posunul. Rana sa mi však po ďalšej liečbe antibiotikami medzitým zacelila a tak sa mám 12. januára hlásiť v Kováčovej. Dúfam, že mi tento pobyt výrazne pomôže, veľa si od neho sľubujem.
Ako sa momentálne cítite?
- Celkom dobre, chodím už normálne, barle už nepoužívam, trochu ešte krívam. Už asi mesiac postupne zaťažujem nohu, cvičím na fitlopte, môj stav sa postupne lepší. Nie každým dňom, ale každým týždňom je to lepšie a lepšie.
Ešte vás vraj čakajú ďalšie operácie.
- Áno, keď sa vrátim z Kováčovej, mali by mi vybrať spevňovacie skrutky z členku. Ešte mi potom zostane spevňovací prút a skrutky pri stehennej kosti, tie sa však budú vyberať neskôr, možno až po roku.
Nemali ste po nehode strach sadnúť znovu do auta?
- Zo začiatku ma všade vozila priateľka. Cez deň som žiaden problém s jazdením autom nemal, keď sa však zotmelo, nebolo mi všetko jedno. No už je to v poriadku, už aj sám šoférujem. Pri jazde po tme si však dávam väčší pozor.
Čo vaše auto? Dali vám ho automechanici do poriadku?
- Auto išlo do šrotu, bolo totálne rozbité, nepoškodené snáď zostalo na ňom jedine pravé zadné svetlo.
Ospravedlnil sa vám vinník nehody?
- Nie, neozval sa mi. No už ani nemusí, je mi to vlastne jedno.
M. Pastva s priateľkou Petrou. FOTO: ARCHÍV MP
Poďme ešte k vášmu futbalovému pôsobisku. V Honvéde Budapešť ste stihli do nehody odohrať 10 zápasov. Ako hodnotíte toto obdobie?
- Výsledkovo to síce nebolo najlepšie, no odohral som zápasy proti veľmi kvalitným súperom, ktoré mi po futbalovej stránke veľa dali. Dúfam, že za maďarský tím ešte odohrám veľa náročných stretnutí.
Zahrali ste si proti kvalitným futbalistom, trebárs aj proti Robertovi Carlosovi, známemu najmä z pôsobenia v Reale Madrid, či brazílskej reprezentácii, teraz hráčovi Fenerbahce Istanbul.
- S Fenerbahce Istanbul sme sa dvakrát stretli v pohári UEFA. Turecké mužstvo bolo zrejme najkvalitnejším celkom, proti ktorému som doteraz nastúpil. Na jeho pôde som odohral svoj vôbec prvý zápas za Honvéd Budapešť, pár dní po mojom príchode do maďarského tímu. Na náš súboj sa prišlo pozrieť okolo 45 tisíc fanúšikov, ktorí hnali domácich vpred. Fenerbahce rýchlo strelilo tri góly a nakoniec vyhralo 5:1. Doma sme odohrali lepší zápas, no nevyužili sme svoje šance a stretnutie skončilo 1:1. Tým pádom sme v pohári UEFA skončili.
