PRIEVIDZA. Dlhodobo nezvestní ľudia sú háklivým problémom, no dnes ničím nezvyčajným. Ich rodiny väčšinou prežívajú strach, smútok, bezmocnosť. Všetci sa však zhodnú v tom, že najubíjajúcejšia je neistota, čo s ich blízkymi je.
V okrese Prievidza polícia eviduje niekoľko desiatok nezvestných osôb. Pobyt mnohých z nich je neznámy roky. Podľa Pavla Kudličku z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne „je úspešnosť objasňovania prípadov nezvestných osôb z minulého obdobia 32,14 percenta."
V roku 2008 sa im podarilo vypátrať 75 percent nezvestných. Niektorých ľudí však nenájdu vôbec a pátrať prestávajú po dvadsiatich rokoch od vyhlásenia nezvestnosti. Väčšina ľudí, s ktorými príbuzní na dlho stratili kontakt, má od tridsať do šesťdesiat rokov.
Nevedia, či ešte žije
Jedným z množstva nezvestných v našom regióne je aj Zdenko Puvák z Handlovej. Po nezhodách s rodinou odišiel a odvtedy nedal o sebe nikomu vedieť. Stalo sa to v roku 2002, príbuzní už teda nemajú o ňom sedem rokov žiadne správy. Ak žije, dnes má 32 rokov.
Podľa slov jeho strýka Vladimíra Puváka „mal Zdenko ťažké detstvo. Po rozvode rodičov sa ocitol v detskom domove, odkiaľ si ho ako desaťročného odviedol otec k sebe. Zdenko na ňom v detstve veľmi lipol, no keď dospel, začali mať veľké nezhody."
Mladík sa presťahoval k svojej starej mame, no ani tam nevydržal dlho. S výčitkami voči blízkym odišiel do Prievidze, kde si našiel prácu aj ubytovanie. Občas sa doma zastavil, ale len zriedka.
Jeho odlúčenie od blízkych sa prehlbovalo a raz svojim príbuzným oznámil, aby na neho zabudli. „Odišiel a rok a pol sme o ňom nič nevedeli," spomína Vladimír Puvák a pokračuje: „Raz sa doma zastavil, ale bol veľmi mĺkvy, o tom, kde sa tak dlho túlal, s nikým nechcel hovoriť." Zdenko po krátkej návšteve opäť odišiel a odvtedy o ňom nikto nepočul.
Zdenko Puvák z Handlovej zmizol v roku 2002. Foto: KR PZ TN
„Najskôr sme sa obávali o jeho život, no potom bol na jeho účte zaznamenaný pohyb, tak sme si pomysleli, že je v poriadku," vysvetlila Jana Puváková, Zdenkova teta. Neskôr však z účtu vyčerpal všetky peniaze a jeho príbuzní stratili aj poslednú stopu. Aj keď im ľudia hovorili, že v Handlovej stretli muža, ktorý sa na Zdenka podobal, príliš tomu neverili.
„Vedeli by sme, keby tu bol. Jeho však vždy lákali veľké mestá, preto si myslíme, že je niekde v Bratislave. Pokiaľ ešte žije," zamyslel sa Vladimír.
Zdenko bol vraj samotár, nemal veľa priateľov, no dostal sa do zlej partie, s ktorou sa spustil. Preto si myslia, že žije niekde na ulici. Ani na otcov pohreb pred troma rokmi neprišiel, zrejme nemá o rodine žiadne informácie.
Puvákovci dokonca dostali aj také správy, že je už dávno vyhlásený za mŕtveho, čomu sa im však príliš veriť nechce, keďže polícia po ňom stále pátra. Veria, že je nažive a boli by radi, keby sa im ozval.
„Nech sa vráti, kedykoľvek bude chcieť. U nás má dvere vždy otvorené, radi ho prijmeme späť," tvrdia odhodlane manželia Puvákovci.
Zmizla v lesoparku
Príbeh nezvestnej Marty Korbíniovej sa začal pred takmer dvadsiatimi rokmi vo Vyšnej Boci v Nízkych Tatrách, kde žila a pracovala. „Dostala ponuku presťahovať sa do Prievidze, našla si tu byt aj prácu," vysvetlila pani Gabriela, ktorej sestra bola Martinou kolegyňou a dodala: „Po tom, ako moja sestra zmenila zamestnanie, jej kontakt s Martou bol zriedkavý."
Ostatný sled udalostí sa už Gabriela dozvedela len z počutia. Marta raz neprišla do práce, preto ju všetci zháňali. No po žene ako by sa zem zľahla, nikto nič nevedel. Keď policajti otvorili jej byt, našli všetko tak, ako to zanechala. Akoby tam stále bývala. Nič nenasvedčovalo, že by plánovala odísť.
Marta často behávala cez prievidzský lesopark. Tam ju ľudia aj naposledy videli. Policajti ju aj s pomocou termovízie dlho hľadali, no bezvýsledne.
Osud Marty Korbíniovej je dodnes záhadou. Foto: ARCHÍV GŠ
Jej fotka sa niekoľkokrát objavila v médiách, ale nikto sa neozval a neposkytol o Marte žiadne informácie. Žena sa stratila začiatkom deväťdesiatych rokov a odvtedy po nej polícia stále neúspešne pátra.
„Mala veľa plánov a bola bezprostredná, pochybujem, že by chcela ujsť," tvrdí Gabriela. Názory ľudí na zmiznutie mladej ženy sa rôznia, no väčšina z nich, ktorí si na ňu ešte spomenú, si myslia, že sa jej zrejme prihodilo niečo zlé.
Dá sa zabudnúť?
Osudy ľudí, ktorí opustili svoje domovy a už sa do nich nevrátili, sú pre ich blízkych často zahalené rúškom tajomstva. Aj keď sú mnohí nezvestní dlhé roky, ich rodina na nich dokáže len ťažko zabudnúť.
Či už sa im niečo stalo alebo domov opustili dobrovoľne, v srdciach príbuzných zanechá ich odchod vždy veľkú ryhu. Mnohí nedajú o sebe nič vedieť. Neuvedomujúc si, že po nich ostalo prázdne miesto a že existuje niekto, kto za nimi smúti a zúfalo ich hľadá.
