Roman Turcel: Machu Picchu nestačí iba vidieť na fotkách

Na Prievidžana v Južnej Amerike neurobila dojem metropola Peru s množstvom špiny a zápachu. Tunajší ľudia však žijú moderne, s internetom.

Roman Turcel si návštevou Machu Picchu splnil veľký sen.Roman Turcel si návštevou Machu Picchu splnil veľký sen. (Zdroj: ARCHÍV RT)

PRIEVIDZA. K častiam sveta, ktoré my, Slováci, považujeme za exotické, patrí aj Južná Amerika. Čosi vieme povedať o Brazílii, Argentíne, Venezuele, menšie štáty sú pre nás neznámou. Roman Turcel z Prievidze sa rozhodol zavítať do Peru, hornatej krajiny. Cieľom jeho cesty bolo Machu Picchu, hora, na ktorej pred tisíckami rokov vybudovali Inkovia unikátne osídlenie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dlhá cesta

Prvou zastávkou Romana Turcela na jeho dobrodružnej ceste bola Florida v Spojených štátoch amerických, kde sa zastavil u známych. „Videl som čistučké ulice, nádherné stavby. Až sa mi tá krása zdala gýčová. Bol to absolútny protipól toho, čo ma čakalo v Peru," rozhovoril sa Roman a pokračoval: „Cesta na vytúžené Machu Picchu bola zložitá. Pôvodne som si chcel v Amerike kúpiť nejaký zájazd, rýchlo som však zistil, že na moje pomery je to príliš drahé. Rozhodol som sa teda cestu kombinovať. Z Orlanda som letel do Panamy, odtiaľ do hlavného mesta Peru Limy. Tam som čakal asi dvanásť hodín na let do mesta Cusca. Ďalej som cestoval minibusom, vlakom a až posledný autobus ma vyviezol na Machu Picchu."

Roman v Peru strávil len päť dní, no ako priznal, väčšinu z tohto času precestoval.

Špina a zápach

Metropola Peru príliš dobrý dojem na Romana neurobila. Kontrast so spomínanou Floridou bol priepastný. „Letisko a hotel, miesta, ktoré navštevujú turisti, boli pekné. Podobné to bolo aj v blízkosti kultúrnych pamiatok, teda rôznych chrámov a veľkých koloniálnych domov Španielov. Všade inde bolo veľa špiny a zápachu. Po uliciach behalo množstvo túlavých psov, výnimkou neboli ani výkaly. Ich kultúra života je jednoducho zvláštna. Už len samotné domy sú dosť odpudzujúce. Postavené sú z hliny, ktorej je všade neúrekom. Otec postaví akúsi chatrč, syn k nej niečo „prilepí" a takto to ide z generácie na generáciu." Ešte väčšia špina a predovšetkým chudoba je viditeľná na vidieku.

turcel2.gif

Ľudia na peruánskom vidieku žijú v jednoduchých domoch z hliny.

Napriek tomu obyvatelia Peru majú aj najmodernejšie výdobytky doby, internet nevynímajúc. Roman zavítal do jednej z internetových kaviarní. Okrem počítačov v nej však boli na špinavých stenách polepené rôzne plagáty, obrázky, nechýbali plastové stoličky. Pol hodina na internete stála Romana len sedem korún. No určite by bol radšej zaplatil viac, keďže za tridsať minút sa mu podarilo odoslať vďaka pomalému internetu len jeden e-mail.

V cudzej krajine by bolo hriechom neochutnať miestnu kuchyňu. Romanovi chutila. „Dal som si napríklad omeletu, ktorá bola veľmi dobrá. Ryža či zemiaky boli bez chuti a menej slané, no dali sa zjesť. Ako nápoj ponúkajú čaj z koky, z ktorej sa vyrába kokaín. Táto rastlina je u nich legálna. Tunajší ľudia totiž žijú často aj v štyritisícovej nadmorskej výške, kde je riedky vzduch. Aby vládali pracovať, pijú čaj z koky, prípadne žujú jej listy."

Kamenný unikát

Úplne iný svet človek objaví na Machu Picchu. Horu, ktorá je vo výške asi 2500 metrov nad morom osídlili Inkovia už dvesto rokov pre naším letopočtom. „Vybudovali unikátne mesto, ktoré sa v tejto obrovskej výške rozkladá na ploche pätnástich hektárov. V horách ho doslova ukryli. Podarilo sa ho istému americkému bádateľovi objaviť až v roku 1911. Pre verejnosť bolo sprístupnené len v roku 1983. Je obdivuhodné, že vtedajšia civilizácia mala svoje pravidlá, sociálnu kultúru," s nadšením rozpráva Roman Turcel.

Priamo na Machu Picchu každého zaujme architektúra stavieb. Ako mohol niekto dvesto rokov pred Kristom niečo také postaviť? Túto otázku si kládol aj Roman. „Pracovali len s tým, čo mali k dispozícii - drevo, kamene, hlinu, rastliny a vodu. Neraz obrovské kamene sú však precízne poukladané, opracované, zapadajú jeden do druhého tak, že medzi ne nedostanete žiletku. Vybudovali si terasy, na ktorých pestovali kukuricu, zemiaky, obilie. Chovali lamy, ktoré pravdepodobne využívali ako ťažné zvieratá, ale aj na mlieko, mäso a z ich kožušiny si vyrábali odevy či prikrývky. Neuveriteľné je, že v tej výške mali dokonca kanalizáciu, alebo toalety na malú potrebu zvlášť pre mužov a pre ženy. Stavali tiež pyramídy, rovnako ako v Egypte. Musíme si však uvedomiť, že v tom čase nebola táto civilizácia objavená, okolitý svet o nej ani netušil. Veď až po dlhých stáročiach dorazili na lodiach k brehom Južnej Ameriky Španieli."

turcel3.gif

Internetové kaviarene v Peru sa podľa R. Turcela na naše vôbec nepodobajú.

Roman Turcel bol na Machu Picchu asi štyri hodiny. Za tento čas vraj nemal šancu, aby celé historické stavenisko obišiel. Ak si ho chcel odfotiť, musel vyjsť na vyvýšené miesto. I tak sa mu však podarilo z celej plochy zachytiť asi len jednu tretinu.

Splnený sen

„Ťažko sa mi opisuje, čo tam človek prežíva, keď sa po tej nádhere rozhliadne. Na fotkách niečo vidíme, no atmosféru, ktorá na Machu Picchu je, treba zažiť na vlastnej koži. Keď si na tie chvíle tam spomeniem, ešte teraz mám zimomriavky," odmlčí sa na chvíľu Roman. Je šťastný, že sa mu splnil sen, ktorý mal už od detstva. „Nie je zložité dnes, keď máme silné mechanizmy a jemnú elektroniku niečo postaviť alebo zostrojiť. Je jednoduché využiť to, čo niekto objavil a vymyslel, byť užívateľom nástrojov a pomôcok. Tí ľudia na Machu Picchu však nemali nič také. Využili len to, čo im ponúkla príroda. Navyše všetko sami vymysleli, neokopírovali nič z iného kúta sveta. Práve to ma na Machu Picchu fascinuje."

Roman teda napriek zdĺhavej ceste, nepríjemným colníkom pri prílete do USA, či nehostinnej krajine neľutuje, že podstúpil toto malé dobrodružstvo. V Peru bol úplne sám. Priznáva, že mal i strach. Ale oveľa väčšia bola jeho túžba vidieť Machu Picchu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 905
  2. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 5 448
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 435
  4. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 5 341
  5. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 3 290
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 895
  7. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 2 527
  8. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 216
  1. Radovan Čipka: Vnútený izolacionizmus alebo kam nás vedie vláda Róberta Tisa-Orbánsona
  2. Štefan Šturdzík: Pán Bartoška !!
  3. Martin Eštočák: Komentáre k petícii o MHD v Prešove: Ľudia hovoria jasne
  4. Patrik Benčík: Denník advokáta ŠPZ ADVOKÁT 2.0: Nie je ešpézetka ADVOKAT ako ADV0KAT
  5. Eva Gallova: Hrob neznámeho vojaka
  6. Martin Fronk: Strašidelné hradné podzemie, kde ozveny minulosti ešte stále šepkajú...
  7. Viktor Pamula: Obraz časti Slovenska
  8. František Adam Paló : Mário
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 411
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 893
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 545
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 449
  5. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 12 434
  6. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 030
  7. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 972
  8. Ján Kukulský: Fiktívny otvorený list Roberta Fika, ktorý zaznel dňa 4.4.2025 na proteste v Bardejove 5 802
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Radovan Čipka: Vnútený izolacionizmus alebo kam nás vedie vláda Róberta Tisa-Orbánsona
  2. Štefan Šturdzík: Pán Bartoška !!
  3. Martin Eštočák: Komentáre k petícii o MHD v Prešove: Ľudia hovoria jasne
  4. Patrik Benčík: Denník advokáta ŠPZ ADVOKÁT 2.0: Nie je ešpézetka ADVOKAT ako ADV0KAT
  5. Eva Gallova: Hrob neznámeho vojaka
  6. Martin Fronk: Strašidelné hradné podzemie, kde ozveny minulosti ešte stále šepkajú...
  7. Viktor Pamula: Obraz časti Slovenska
  8. František Adam Paló : Mário
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 411
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 893
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 545
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 449
  5. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 12 434
  6. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 030
  7. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 972
  8. Ján Kukulský: Fiktívny otvorený list Roberta Fika, ktorý zaznel dňa 4.4.2025 na proteste v Bardejove 5 802
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu