Malé stromčeky v miskách si väčšina ľudí spája s Japonskom a jeho kultúrou. Bonsaje sa však už dlhší čas pestujú aj na Slovensku. Je to záľuba, na ktorú človek potrebuje hlavne trpezlivosť a čas. Vypestovať pekný bonsaj totiž trvá aj niekoľko desaťročí.
PRIEVIDZA. Prievidzský Bonsai-klub, ktorý vznikol pred dvadsiatimi rokmi, zastrešuje niekoľko pestovateľov z hornej Nitry. Patrí k nim aj Peter Vrablec, kultúrny lesný hospodár, ktorému bonsaje učarovali pred viac ako dvomi desaťročiami. Ako sám tvrdí, pestovanie stromčekov v miskách nie je umenie, ale filozofia, ktorá si vyžaduje zmenu systému myslenia.
Ako ste sa dostali k pestovaniu bonsajov?
- Je to už dávno. Ako lesník som mal k stromom vždy veľmi blízko, moje prvé pokusy spadajú do obdobia spred viac ako dvadsiatich rokov. Vtedy som vykopával netvárne, zakrpatené a zdeformované stromy a snažil som sa ich tvarovať tak, aby z nich vzniklo niečo pekné. Bol som samoukom a začiatky skutočne neboli jednoduché. Potom vznikol Bonsai-klub, ktorého som sa stal členom a od vtedy je pestovanie bonsajov mojou veľkou vášňou.
Aké sú zásady pestovania bonsajov?
- Každý, kto si chce vypestovať malý stromček, si musí rozmyslieť, či začne semenom alebo vykopaním už existujúceho stromu z prírody. Dôležité je rozhodnúť sa, o aký druh bonsaja máme záujem a prispôsobiť tomu postup. Niekto, kto býva v byte nemôže pestovať strom, ktorý bežne žije a zimuje vonku. Každý druh stromu sa dá pestovať ako bonsaj, treba však dbať na to, aby sme čo najviac napodobnili prirodzené podmienky, v ktorých žije. Niektoré si vyžadujú doslova močaristé prostredie, iné môžete jediným preliatím usmrtiť. Správna starostlivosť je veľmi dôležitá, pretože tak, ako z každého stromu môže byť bonsaj, tak isto z každého bonsaja sa môže zanedbaním stať strom.
Čo teda treba robiť, aby z bonsaja nevyrástol strom?
- Treba sa oň starať, venovať mu pozornosť a čas. Pri stromčeku zo semena treba pravidelne zrezávať tenký kmeň, aby postupne zhrubol. Pestovateľ by mal mať hneď od začiatku predstavu, ako má bonsaj vyzerať a podľa toho ho zostrihávať a tvarovať. Keď stromček vyberieme z prírody, je umením udržať ho pri živote. Ak prežije prvé tri až päť rokov, je to dobré znamenie, že sa mu bude ďalej dariť. Jeho vykopaniu však predchádza niekoľkoročná príprava a úprava koreňovej sústavy. Ide teda o skutočne dlhý proces, ktorý si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Preto tvrdím, že bonsaje nemôže pestovať človek, ktorý čas preratúva na peniaze.
Aký cieľ sledujú pestovatelia malých stromčekov?
- Aj keď ide o miniatúry, snažíme sa dosiahnuť, aby vyzerali ako staré stromy. To docielime starostlivou a uváženou úpravou konárov a vetvičiek. V Japonsku sú najhodnotnejšími bonsajmi tie, ktoré vznikajú podľa predlohy skutočného starého stromu žijúceho voľne v prírode. Každý zásah by mal byť premyslený. Ja som sa až po päťročnej úvahe odhodlal odrezať vetvu z môjho 54-ročného hrabu. Vždy treba zohľadňovať, čo môžeme zásahom získať a čo stratiť. Odstrihnúť konárik s hrúbkou špajdle nás totiž môže stáť ďalších päť rokov práce. Je ľahké vetvu odstrihnúť, no komplikované ju potom znova dopestovať. Pestovanie bonsajov je jednoducho filozofia, ktorá si vyžaduje úplnú zmenu systému myslenia.
Pestovateľ musí mať od začiatku predstavu, ako má bonsaj vyzerať.
Koľko stromčekov sa nachádza vo vašej súkromnej zbierke?
- Kedysi ich boli stovky, no postupne som ich porozdával kolegom z Bonsai-klubu. Dnes mám okolo tridsať väčších bonsajov, ktorým sa venujem už roky. Tieto stromy ma očarili, no aj malé bonsaje môžu byť nádherné. Dôkazom toho sú miniatúry s názvom Mame, ktoré sa pestujú napríklad v orechových škrupinkách a majú najviac do desať centimetrov. Obdivujem bonsajistov, ktorí dokážu takéto stromčeky vypestovať, pretože dosiahnuť rozčlenenie koruny a štýl kmeňa u tak maličkého bonsaja je skutočne umenie. Ja sa venujem hlavne pestovaniu slovenských drevín, bonsajom som už obetoval časť svojej záhrady.
Akú hodnotu majú pre vás bonsaje?
- Finančná hodnota je zanedbateľná oproti tej kultúrnej a citovej. Mojím najobľúbenejším stromčekom je 54-ročný hrab, ktorý pestujem už tridsať rokov. Udržať ho celý ten čas pri živote nebolo vždy jednoduché, o to viac mi prirástol k srdcu. Aj to je dôvod, prečo som ho nechcel predať. Ponuka bola síce lákavá, takmer 2500 eur, no snáď každý bonsajista pochopí, že som ju odmietol. Ak by deň starostlivosti o bonsaj stál korunu, je to veľa? Nie. Ale vynásobte si to tridsiatimi rokmi. Neexistuje suma, za ktorú by som svoj najobľúbenejší bonsaj predal. To nechám na svoje deti, ktoré ho po mne zdedia. Pokiaľ budem žiť, budem sa oň starať sám.
Je kúpa bonsaja drahá záležitosť?
- Na Slovensku zoženiete bonsaj od dvoch eur až do niekoľkých tisícov. Je to pekný darček pre blízkeho, vždy si však treba uvedomiť, že si vyžaduje pozornosť a starostlivosť. V Japonsku predstavuje bonsaj najvzácnejší dar. Miniatúrne stromčeky sa dedia z generácie na generáciu a pre majiteľov majú obrovskú hodnotu. Dožívajú sa vysokého veku, za najstarší bonsaj je považovaná tristoosemdesiatročná borovica. O tom, že bonsaje sú v Japonsku skutočnou vzácnosťou svedčí to, že jedna súkromná zbierka bola dokonca vyhlásená za národný poklad Japonska. Záujem o ňu mali kupci z Kanady, no jej majiteľ im odkázal, že celá Amerika nemá toľko peňazí, aby vyrovnala hodnotu tejto zbierky.
