HORNÁ VES. Keby sme sa Slovákov opýtali, ktorého nášho operného speváka poznajú, drvivá väčšina by odpovedala - Petra Dvorského. Tenorista, uznávaný na celom svete, je na výslní už dlhé roky. Známym sa stal predovšetkým vďaka opere, no mnohí ho spoznali aj pri vystúpeniach so spevákmi populárnej piesne. Snáď najznámejší je jeho vianočný song Svet lásku má, ktorý naspieval s Pavlom Haberom a Karlom Gottom. Petrovi Dvorskému sme položili niekoľko otázok.
Horná Ves v okrese Prievidza je vašou rodnou obcou. Ako si na ňu a na detstvo v nej spomínate?
- Moje detstvo, aj napriek socializmu, som prežil v Hornej Vsi, ako jeden krásny romantický sen, ako rozprávku plnú dobrôt a neopakovateľných zážitkov. Aj keď sa stalo, že z času na čas som prišiel k nejakému úrazu, detstvo to nijako negatívne neovplyvnilo. Spoznal som „fenomén" - hudbu, krásu ľudského hlasu, naučil som sa noty a hrať na klavíri. Rodičia ma vychovávali prísne, ale dávali mi veľa lásky a pozornosti a mama mi vyvárala samé dobroty. Ku starej mame som chodil na čerstvé kravské mlieko, voňavé koláče, domáci chlieb pečený v záhradnej peci a čerstvé maslo. Príroda, ktorá obklopuje moju rodnú obec bola vtedy panensky čistá, i potoky ktoré lemovali z dvoch strán Hornú Ves, boli tak čisté, že sme s kamarátmi a bratmi vyťahovali z ich vôd raky a pstruhy rukami. Miloval som a milujem dodnes prírodu a všetky tie hry a šantenia si dodnes uchovávam v pamäti. Bolo to šťastné detstvo.
Čo rozhodlo, že ste sa už v mladosti vydali na dráhu operného speváka?
- Čím viac som počúval nahrávky veľkých operných spevákov z gramoplatní, čím viac som počúval krásu a náročnosť spevu, tým viac som bol presvedčený, že to musím aj ja dokázať. Boh ma obdaroval talentom a ja som na ňom intenzívne pracoval. Spieval som od troch rokov a spieval som s nadšením. Ako jedenásťročný som už vedel, že chcem byť operným spevákom.
Hovorí sa, že študentské časy sú krásnym životným obdobím človeka. Vnímate to tak aj vy?
- Áno. Tak isto ako moje rané detstvo, tak aj študentské obdobie bolo pre mňa krásnym obdobím a predprípravou do života. Školské lásky, randenia, povinnosti, návštevy divadla, prvé úspechy na pódiách, boli pre mňa veľkou inšpiráciou v ďalšom speváckom snažení.
Precestovali ste takmer celý svet. Ktorá krajina vám najviac učarovala?
- Je iba jedna krajina, ktorá mi najviac učarovala a ktorú milujem a chcem ju naďalej spoznávať, a to je Slovensko. Ale keby som si mal vybrať, resp. nemohol bývať tu, vybral by som si Taliansko.
Máte obľúbenú scénu, na ktorú sa rád vraciate, ktorá vám prirástla k srdcu? Napríklad aj vďaka divákom.
- Tých scén, ktoré mi prirástli k srdcu, je viac. Spomeniem určite moje prvé divadlo a to je Slovenské národné divadlo v Bratislave, Viedenskú štátnu operu a Teatro alla Scala. Na týchto javiskách som prežil najväčšie úspechy a aj najmilšie publikum. Mám na ne tie najkrajšie spomienky.
Majú operní speváci nejaké nočné mory? Ak áno, patrí k nim napríklad strata hlasu, prechladnutie, či výpadok textu pri predstavení?
- Samozrejme, že majú. Najmä, keď sa vám sníva deň pred premiérou, že nepoznáte svoju rolu, že stojíte na javisku a neviete čo ďalej, lebo neprichádza text, ani melódia. Aké je to potom krásne, keď sa spotený zobudíte a zistíte, že to nie je pravda. Samozrejme, aj text vám môže občas vypadnúť, ale spevák musí byť duchaplný a nejaký si musí vymyslieť. Mne sa to tiež stalo a nie raz. Publikum nič nespoznalo, chvalabohu.