PRIEVIDZA. O rozdielnosti práce mužov zákona v priebehu sto rokov svedčí súkromná zbierka Víta Zajaca z Mestskej polície Prievidza, ktorý po svojom starom otcovi Friedrichovi Franzovi Schwarzerovi zdedil niekoľko zaujímavých kúskov. Nechýba medzi nimi policajná prilba, bodák, služobný preukaz a množstvo dokumentov.
Prestížne zamestnanie
Kedysi bolo pre každého muža veľkou cťou pracovať v policajnom zbore. Nedostal sa tam ktokoľvek, záujemcovia museli spĺňať množstvo prísnych kritérií.
F. F. Schwarzer žil na Morave a počas veľkej nezamestnanosti v krajine sa rozhodol pretiahnuť vojenskú službu na tri roky, čo mu uľahčilo vstup do vtedajšieho zboru četnictva. Prijali ho v roku 1935 ako 25-ročného. U polície pracoval až do roku 1970, ako policajt teda zažil vojnu aj socializmus v krajine.
Vít Zajac ukazuje služobný preukaz svojho starého otca a svoj.
Práca príslušníka zboru bola vtedy prestížnou záležitosťou. „Policajti vzbudzovali rešpekt a uniforma mala značnú vážnosť. Muži sa v nej dokonca aj ženili," vysvetlil Zajac a dodal: „Mali však aj množstvo povinností. O súhlas k sobášu museli požiadať svojho nadriadeného a k tomu potrebovali asi sedembodové potvrdenie o pôvode, rodinných pomeroch, vzdelaní či charaktere svojej vyvolenej."
Chodiace kancelárie
Vít Zajac chcel prostredníctvom svojej zbierky porovnať podmienky služby kedysi a dnes. Podľa jeho slov „sa niekedy policajti sťažujú, čo všetko musia so sebou do terénu nosiť, ale v skutočnosti je toho omnoho menej ako v minulom storočí." Nielen, že bol vtedy písací stroj raritou a všetko sa vypisovalo ručne, policajti chodili do služby pešo. S niečím tak vzácnym, ako bol bicykel či dokonca auto, sa mnohí ani nestretli.
Okrem toho vtedy neexistovali také komunikačné možnosti ako v súčasnosti, preto museli všetky potrebné dokumenty nosiť so sebou v koženej brašni. Nehovoriac o služobnom preukaze, ktorý sa dnes zmestí do náprsného vrecka, kedysi však mal rozmery malého zošita.
Policajti v minulosti pri sebe nosili množstvo dokumentov.
Zaujímavé je aj porovnanie oblečenia. „Počas služby môjho starého otca policajti nosili hrubé uniformy z ťažkých materiálov, teraz máme hneď niekoľko variantov používaných podľa ročného obdobia," objasnil Zajac.
Jenou z najväčších kuriozít bol rozdiel v zbraniach policajtov. Zatiaľ, čo dnešné vážia necelý kilogram, kedysi nosili cez plece prevesenú pušku, ktorá mala spolu s bodákom a nábojmi až osem kíl.
„Vtipné" zákony
Aj keď povinnosti policajtov ostali nezmenené, predsa len sa musia aj museli riadiť platnou legislatívou. Preto sa nám dnes niektoré vtedajšie zákony môžu zdať smiešne či nezmyselné, ich dodržiavanie si však vyžadovala doba a situácia v krajine.
Napríklad v období druhej svetovej vojny dbali policajti na dodržiavanie pokynov pre vyhľadávanie a likvidáciu zápalných doštičiek, ktoré na naše územie zhadzovali spojenci. Taktiež dohliadali na plnenie zákona o zatemňovaní. Počas vojny totiž museli všetci ľudia večer zhasínať a zastierať okná nepriehľadnými látkami. Slúžilo to proti bombardovaniu územia. Existovali aj nariadenia, ktoré by dnes odporovali hneď niekoľkým. Išlo napríklad o zákon o cigánskych tlupách namierený proti rómskej komunite, ktorá vo veľkej miere kočovala po krajine a páchala trestnú činnosť.
„Nad niektorými historickými záznamami by sme sa dnes len pousmiali, treba si však uvedomiť, že kedysi boli iné problémy, situácia sa od dnešnej značne líšila a koruna mala rozdielnu hodnotu," povedal Zajac.
Svedčí o tom aj dokument z jeho súkromnej zbierky, v ktorom policajti uložili mužovi pokutu desať korún za to, že svoje dievča viezol na bicykli, mladík však na zaplatenie nemal dosť peňazí.
