KANIANKA. Tradičné dedinské ochotnícke divadlo napriek tomu, že v niektorých obciach stagnuje, všeobecne na Slovensku stále žije a má aj perspektívy rozvoja. Konštatovali to účastníci seminára Divadelné návraty o smerovaní ochotníckeho divadla na Slovensku, ktorý sa dnes uskutočnil v hornonitrianskej obci Kanianka.
Nie je náhoda, že sa seminár konal v tejto najväčšej obci okresu Prievidza, pretože tamojší ochotníci si v tomto roku pripomínajú 90. rokov ochotníckeho divadla, vysvetlila jedna z organizátoriek podujatia, odborná pracovníčka Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi Amália Lomnická. Tradícia toho dedinského divadla sa vlastne začala v neďalekej obci Koš, z ktorej sa však väčšina obyvateľov v osemdesiatych rokoch minulého storočia presťahovala kvôli ťažbe uhlia práve do Kanianky. Tam ochotníci pokračujú vo svojich aktivitách.
Vysoko ich hodnotil aj hosť seminára, popredný slovenský dramatik Ján Solovič, ktorý považuje ochotnícke divadlo za základ divadelného umenia. Na jeho základoch podľa neho vzniklo aj profesionálne divadlo. Aj viacero svojich hier v premiére zveril práve amatérskym divadelníkom. Prvý raz to bolo v roku 1956, keď jednu z jeho prvých hier - Posledná hrmavica, prvý raz hrali ochotníci v Mníchovej Lehote. V Kanianke však prednedávnom bola premiéra jeho dvoch ostatných hier O Svätej Dorote a Divožienky. Solovič si cení ochotnícke divadlá aj preto, že sa vracajú k slovenskej klasike, čo v profesionálnych divadlách je skôr výnimkou.
Podľa slov literárneho historika, teatrológa a dramatika Michala Kováča Adamova ochotnícke divadlo je často v kríze, pokiaľ ide o finančné prostriedky. Lenže práve na dedinách či menších mestečkách divadelníci ich nepotrebujú veľa, často im stačia iba vhodné priestory. Aj preto si myslí, že ochotnícke divadlo bude na Slovensku žiť a rozvíjať sa naďalej.
