PRIEVIDZA. Medzi najčastejšie predvianočné zvyky, ktoré sa na hornej Nitre zachovali, bolo liatie olova, trasenie plotov a siatie ľanu okolo nátoňa (kláta na rúbanie dreva).
Podľa slov metodičky Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi Evy Henčelovej si tak vydajachtivé dievčatá chceli pričarovať ženíchov. Za asistencie starších skúsených žien liali cez očko kľúča roztopené olovo do studenej vody. Podľa toho, čo sa im z olova vytvorilo, na základe určitých znakov, tvaru či postavy, hádali akú profesiu bude mať ich budúci muž. Ak sa olovo podobalo na koleso, tak by to mal byť mlynár alebo kolár, ak na sekeru horár alebo tesár, ak na koňa tak husár či gazda a podobne. Potom ešte šli triasť ploty. Pritom si hovorili riekanku plote, plote, trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi znať, kedy sa mám vydať. Potom čakali, z ktorej strany a koľkokrát zašteká pes. Podľa toho zisťovali, na ktorej strane býva ich ženích a za koľko rokov sa vydajú.
Podobné ondrejské zvyky sú známe aj z iných regiónov, ale na hornej Nitre na Ondreja bolo zvláštnosťou aj siatie ľanového semiačka okolo nátoňa. Dievčatá to robili samostatne a tajne, aby ich nikto nevidel. Do drevárne totiž zvyčajne chodievali iba muži. Preto museli vystihnúť vhodnú chvíľu. Trikrát obišli klát a roztrúsili okolo neho drobné ľanové semiačko. Pritom odriekavali: Sejem ľanové semä okolo nátoňa, povedz že mi Ondrejko, ktorého budem muža mať, s ktorým mužom budem spať. Nesejem ho, aby vyšlo, ale aby moje potešenie ku mne prišlo.
Tieto tradície sa však už zachovávajú väčšinou len vo folklórnych súboroch a dedinských folklórnych skupinách. V rodinách sa predvianočné a vianočné zvyky zachovávajú iba na svätého Mikuláša a na Štedrý večer, konštatovala Henčelová.
Našťastie v regióne pracujú dva veľké folklórne súbory - Vtáčnik v Prievidzi a Hájiček v Chrenovci-Brusne, a 20 folklórnych skupín. Potešiteľná je podľa nej skutočnosť, že popri nich pracuje aj 14 detských folklórnych súborov, čo dáva záruku, že ľudové zvyky, tradície a piesne na hornej Nitre nezaniknú.
