PRIEVIDZA. Kickboxer Michal Hromek sa len nedávno stal vicemajstrom sveta v lowkicku do 86 kg a už má na konte ďalší výrazný úspech. V talianskom Lignane si totižto vybojoval ďalšiu striebornú medailu zo svetového šampionátu (organizovaného WAKO), tentoraz vo full kontakte do 81 kg. Svojím umiestnením si zabezpečil aj miestenku na olympiádu bojových športov, ktorá sa bude konať budúci rok v čínskom Pekingu.
Gratulujeme k úspechu. Ten zrejme teší o to viac, že ste mali na šampionáte v kategórii do 81 kg najpočetnejšiu konkurenciu.
- Áno je to tak, v tejto kategórii bolo až 25 borcov. Bolo to spôsobené tým, že sa v nej predstavili nielen tradiční 81-tkári, ale aj 86-tkári. Toto podujatie bolo poslednou šancou nominovať sa na olympiádu bojových športov do Pekingu a keďže sa tam bude súťažiť len v hmotnostných kategóriách do 81 kg, skúsili sa tam prebojovať aj ťažší borci, ktorí zhadzovali, podobne ako ja, svoju hmotnosť. Aj preto sa v mojej kategórii začalo súťažiť už v úvodný deň po otváracom ceremoniáli. Bol som práve na obede, keď mi nečakane zavolal tréner, že o dve hodiny mám prvý zápas. Našťastie, porcie neboli veľké, obed mi tak neležal v žalúdku.
V prvom zápase ste sa veľmi nezapotili.
- Mojím súperom mal byť slovinský reprezentant. Prišiel som rozcvičený do ringu a až tam som si všimol, že súper sa nedostavil. Dôvod neviem doteraz, možno „nespravil váhu" a možno sa zranil.
V osemfinále ste nastúpili proti Kazachovi Baibekovovi. Vraj ste ho prevýšili po všetkých stránkach.
- Nebol to jednoduchý zápas, ale také na majstrovstvách sveta ani nebývajú. Kazaši sú výborní borci, majú veľmi dobrú školu. Prvé kolo začalo vzájomným oťukávaním, no ku jeho koncu som inkasoval jeden slušný úder, čo ma prebralo a začal som dominovať. V ďalšom priebehu som už po celý čas viedol a zaslúžene som postúpil do štvrťfinále. V porovnaní so súperom som viac kombinoval, bol som tvrdší a vyhral som u rozhodcov pomerom 3:0.
Druhý váš súper už bol z kategórie ťažkých, Talian Stizer bol kandidátom na jednu z medailí.
- Bol to veľmi ťažký a vyrovnaný zápas. Dlho som tesne prehrával. Chvíľu mi trvalo, kým som sa vyrovnal s tým, že súper boxuje v opačnom garde. No spomenul som si na nominačný súboj na majstrovstvá sveta s Navrátilom, ktorý je tiež ľavákom a prispôsobil som sa tomu. V treťom kole som zvýšil tvrdosť a zápas som definitívne zlomil vo svoj prospech. Talian bol po mojich kopoch na rebrá štyrikrát na zemi a napokon prehral 1:2 na body.
Bolo to pre vás dôležité víťazstvo, ktoré vám zabezpečilo miestenku do Pekingu.
- Áno, veľmi ma to potešilo, navyše už som mal istú aj medailu, keďže obaja porazení semifinalisti dostávajú bronzové kovy. No keď som sa už dostal tak ďaleko, chcel som ísť aj do finále. Musel som však prejsť cez Azerbajdžanca Majidova, ostrieľaného borca. V zápase sme si nič nedarovali. Bol solídny boxer, no ja som ťažil z dobrých kombinácii. Vyhrával som celý zápas, rezultát rozhodcov - 3:0 ma posunul do finále. O veľkej radosti však nemohlo byť ani reči. Na konci druhého kola som si opäť poranil pravé koleno, s ktorým mám problémy už dlhšiu dobu. Myslel som si, že ani nedokončím duel, chvíľu som sedel na lanách a cítil nepríjemnú bolesť. No zaťal som zuby, povedal som si, že to dokončím. Menej som kopal, vsadil som na ruky a zvládol som to.
M. Hromek sa po druhýkrát stal vicemajstrom sveta. FOTO: ARCHÍV MH
Do finále ste však už nenastúpili.
- Zvážil som riziko a rozhodol som sa radšej tento zápas vypustiť. Bola to podobná situácia ako predminulý mesiac pred finále vo Villachu, kde som veľmi chcel zabojovať o zlato, rozcvičoval som sa, no napokon tesne pred zápasom som sa rozhodol pre zdravotné problémy nenastúpiť. Teraz som sa rozhodol prakticky už večer pred zápasom. Ráno v deň finále mi ľavé koleno opuchlo, nemohol som sa naň pre bolesti poriadne ani oprieť. I to ma uistilo o správnosti rozhodnutia. Rovnaký názor mali aj tréneri, bolo by zbytočné riskovať dlhodobejšie zranenie s niekoľkomesačnou dĺžkou liečenia, keď mám v strede budúceho roka olympiádu bojových športov. Všetka snaha kvalifikovať sa na toho prestížne podujatia by tak vyšla nazmar. Víťazný Rus mal na šampionáte aj kus šťastia. V semifinále mu nenastúpil ukrajinský súper, ktorý si zlomil ruku a zapotiť sa nemusel ani vo finále.
S ľavým kolenom máte problémy už dlhšiu dobu. Čo s ním je?
- Už v letnej príprave som s ním mal problémy, nemohol som absolvovať na sto percent všetky šprinty. No nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Na majstrovstvách sveta vo Villachu sa mi zranenie obnovilo, mal som zrejme natiahnuté väzy a pri kolene zapálenú šľachu. Keď som prišiel domov, týždeň som vôbec netrénoval, nohu som ani v ďalšom období nemal veľmi zaťažovať. Chcel som však ísť za každú cenu na svetový šampionát do Lignana a tak som čakal na zázrak, že mi to dá všetko samé do poriadku. Aj preto som radšej nešiel ani na ďalšie vyšetrenie týždeň pred odchodom do Talianska, jeho výsledok by ma zrejme zbytočne zneistil. Mojím tohtoročným hlavným cieľom bolo kvalifikovať sa do Pekingu, čo sa mi v Lignane podarilo, no koleno ma opäť zradilo. Momentálne mám na ňom opuch, je zaliate vodou, čakám na vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré napovie o jeho poškodení resp. liečení, viac.
V krátkom čase ste absolvovali dvoje majstrovstvá sveta. Na oboch ste získali striebornú medailu. Ktorá je pre vás cennejšia - z low-kicku či full kontaktu?
Cennejšia je tá čerstvá z Lignana. Nielen preto, že konkurencia bola početnejšia, ale aj preto, že som musel „robiť váhu". Dva týždne som sa poriadne nemohol najesť, musel som zhodiť sedem kilogramov. Navyše v Taliansku som štartoval so zraneným kolenom, napriek tomu som sa dokázal prebojovať do finále.
Ste špecialista na low-kick, no v Lignane ste štartovali vo full kontakte, v ktorom nesúťažíte ani na slovenskej scéne. Aký je hlavný rozdiel medzi oboma štýlmi? Nemali ste problém adaptovať sa na full kontakt?
- Full kontakt je starší štýl. Základný rozdiel je v kopoch. Vo full kontakte sa nekope na stehná, len od pása nahor. Pred šampionátom som absolvoval len jediný duel vo full kontakte a to kvalifikačný o postup na MS. Nebol som tak na tento štýl zvyknutý, čo sa prejavilo v mojom prvom zápase v Lignane. Trikrát som Baibekova kopol na stehno, rozhodca ma za to napomínal, potom už len krútil hlavou. Proste robil som to automaticky, človek má niektoré kombinácie zafixované v hlave. Od druhého zápasu to však už bolo v poriadku, zvykol som si.
M. Hromek prišiel pre zranenie o možnosť bojovať o profi titul majstra sveta. FOTO: ARCHÍV MH
Po prvých majstrovstvách sveta ste oslavu odložili a pripravovali sa na druhé. Po nich ste už vaše top úspechy športovej kariéry oslávili?
- Ak mám pravdu povedať nie. Mal by som byť šťastný, no nie je to úplne tak. Zranenie ma vyradilo z ďalšieho pre mňa veľmi dôležitého zápasu. Budúci piatok som mal totižto bojovať v Čiernej Hore o profesionálny titul majstra sveta v lowkicku. Mojím súperom mal byť 34-ročný Čiernohorec Strugar, dvojnásobný profesionálny majster sveta a niekoľkonásobný majster Európy, ktorý robí ochranku premiérovi svoje krajiny. V Čiernej Hore náš pripravovaný zápas narobil veľa rozruchu, no napokon z neho nič nebude.
Ako ste sa dostali k ponuke bojovať o profi titul majstra sveta? Mnohí borci takúto ponuku nedostanú za celý život.
- Ennio Falsoni, prezident asociácie WAKO po mojom pôsobení a výkonoch vo Villachu oslovil prezidenta nášho zväzu s ponukou zápasu. Veľmi ma mrzí, že z toho vzišlo. Verím, že to nebola moja posledná možnosť zabojovať o opasok majstra sveta.
