PRIEVIDZA. Dnes už nie je počítač či internet ničím výnimočným. Stali sa bežnou súčasťou života človeka, postupne si podmaňujú stále viac ľudí. Užívatelia si uvedomujú, že sú pomocníkmi, ktorí výrazne uľahčujú život, no akosi zabúdajú na to, že technika môže spôsobiť aj nemalé problémy. Cez internet už vieme nakupovať, platiť účty, zoznámiť sa. Práve preto je však ohrozené naše súkromie viac, ako si myslíme.
Počítačová bezpečnosť predstavuje ochranu údajov v počítači, ale aj pri komunikácii cez internet, predovšetkým pred rýchlo sa šíriacimi vírusmi. Odborníci radia, že by sme na bezpečnosť nemali nikdy a za žiadnych okolností zabúdať.
Počítačová kriminalita
S touto problematikou súvisí aj pojem počítačová kriminalita. Nejde len o šírenie deštrukčných vírusov či programov, ktoré sú schopné zlikvidovať počítač, ale aj o falšovaie osobných údajov, šírenie nebezpečných a neprijateľných obsahov či dokonca vykrádanie účtov.
Vlastníci počítačov a užívatelia internetu by mali byť opatrní nielen pri online komunikácii, četovaní či sťahovaní informácií, ale aj pri internetovom bankovníctve alebo nakupovaní prostredníctvom siete. Môžu sa totiž stať obeťami nezákonného prístupu do počítačového systému, zachytávania a zneužívania osobných údajov, ich falšovania, pozmeňovania či iných trestných činov a počítačových podvodov.
Potenciálnou obeťou je každý
Pri používaní internetu si treba uvedomiť, aké nebezpečné je zverejňovať svoje osobné údaje, dôverovať cudzím ľuďom a poskytovať im dôverné informácie. Aj napriek tomu, že v reálnom ohrození je každý, častými obeťami sú predovšetkým deti, pre ktoré sa dnes internet stáva najobľúbenejšou zábavou. Nielen že môžu o sebe a svojej rodine prezradiť v dobrej viere aj tie najtajnejšie skutočnosti, môžu sa dostať aj do bezprostredného ohrozenia života. A to hlavne pri komunikácii s cudzími ľuďmi. Nikdy totiž s určitosťou nevedia, kto je v skutočnosti na „druhej strane".
Vystavujú sa tak nebezpečenstvu zo strany rôznych násilníkov, podvodníkov či pedofilov. Podľa psychológa Andreja Benkoviča si totiž „prostredníctvom písaného slova odovzdáme len sedem až osem percent informácií potrebných na spoznanie toho druhého." Prevažnú časť informácií získavame práve neverbálnou komunikáciou, ktorá je napríklad pri četovaní úplne potlačená.
Vieme sa chrániť?
Existuje vôbec účinná ochrana proti nebezpečenstvám šíriacim sa cez internet? Hlavne treba dbať na bezpečnosť a nikde nezverejňovať niečo, čo nie je určené cudzím ľuďom. V prípade detí je to komplikovanejšie, pretože často nevedia hrozby rozoznať.
Aj napriek tomu, že rodičia ich pred negatívami upozorňujú, „predchádzanie rizikám z hľadiska ovplyvnenia psychiky mladého človeka je v súčasnosti výrazne obmedzené a mnohokrát málo účinné," myslí si Benkovič a dodáva: „Dôležitú úlohu však zohráva hlavne rodina, ktorá má nezastupiteľné postavenie. Rodičia však vo väčšine prípadov nie sú pripravení flexibilne reagovať. Akoby nedostatočne reflektovali na rýchlo sa meniacu dobu a zotrvávali v mylnej predstave, že keď je ich dieťa doma, je v bezpečí. Pritom ani netušia, že v tej detskej izbe „bezpečia" môže ich ratolesť prežívať zážitky so sexuálnym a agresívnym obsahom a stretávať sa s ľuďmi, pred ktorými by ich tak veľmi chceli ochrániť."
