PRIEVIDZA. Knihu tvoril deväť rokov, intenzívne sa písaniu venoval posledné štyri. Michal Baňanka sa v nej vracia do rokov, kedy dobrovoľne nasilu vykonával základnú vojenskú službu.
Vo svojej prvotine Uši železnej opony píše: „Kto vojnu neprežil, je mu cudzia, nemá šancu ju pochopiť."
Na cestu k čitateľom knihu odprevadil riaditeľ vydavateľstva, ktoré ju vydalo Ján Helbich a Pavol Machálek, spisovateľov priateľ, ktorý si vojnu odkrútil v tom istom vojenskom útvare ako Michal Baňanka, i keď o osem rokov skôr. Posypali ju pušným prachom.
„Považujem za barbarstvo, uvádzať knihu do života šampanským. Veď ju to zničí. Na tento účel som si preto zvolil pušný prach z nábojov do samopalu. Myslím si, že je to veľa naznačujúca symbolika," povedal autor knihy. Aj pred dvadsiatimi rokmi vedel svoju nespokojnosť s bývalým režimom pretaviť do otvoreného nesúhlasu až odporu.
V deň osláv 20. výročia Nežnej revolúcie vykročili Baňankove Uši železnej opony na cestu k čitateľom. Nebyť udalostí z roku 1989 nemohol by dnes otvorene a kriticky hovoriť, a nieto ešte písať, o nezmyselnej dvojročnej základnej vojenskej službe, vtipne sa vysmievať absurdným i tragickým situáciám, ktoré na vojenčine mladí muži prežívali.
Hlavný hrdina románu Peter, povahou a postojmi v mnohých situáciách samotný autor knihy, však vďaka dvojročnej vojenčine prišiel na to, že „čím menej túžob človeka kvári, tým je viac slobodný. A slobodu by nevymenil za nič na svete."
