PRIEVIDZA. S komunizmom, ktorý v bývalom Československu padol pred dvadsiatimi rokmi, si mnoho ľudí spája nielen lacné potraviny či takmer stopercentnú zamestnanosť, ale aj prenasledovanie a tvrdé tresty za názory nezlučiteľné s uznávanou ideológiou.
Mnoho ich žilo, či žije dodnes aj na hornej Nitre. Študentky prievidzského gymnázia sa rozhodli zapojiť do projektu, v rámci ktorého môžu aspoň na niektorých nenápadných hrdinov bývalého režimu upozorniť.
Prenasledovaná za vieru
Marta Lihotská, ktorá dnes žije v Bojniciach, bola mladým dievčaťom, keď sa ocitla za múrmi väzenia. Podľa komunistov sa previnila tým, že verila v Boha.
„Brat emigroval, v Ríme vyštudoval za kňaza. Preto si papaláši bývalého režimu posvietili na našu rodinu. Vo väzení som mala manžela, brata, ale aj ďalších príbuzných," hovorí Marta Lihotská a pokračuje: „Keď som ešte nebola vydatá, stretávala som sa s ďalšími mladými ľuďmi v náboženskom spolku, ktorý sme si nazvali Nevoľníci. Stretávali sme sa, aby sme sa modlili k Panne Márii a uctievali sme si ju. Takéto spolky sa však komunistom nepáčili, preto som skončila vo väzení."
Odsúdili ju na sedem rokov, vďaka amnestii v roku 1960 však strávila za mrežami len jeden a pol roka. Najskôr bola vo väzení v Pardubiciach, neskôr na Slovensku v Želiezovciach.
„Na tie mesiace za mrežami sa nedá zabudnúť. Napriek tomu už po rokoch nie som zatrpknutá. Beriem to obdobie ako dobrú školu do života. Pád komunizmu v novembri 1989 som, samozrejme, privítala so slzami šťastia v očiach," dodala M. Lihotská.
Nezažila komunizmus
Neľahký osud pani Marty a jej rodiny sa rozhodli predstaviť verejnosti študentky prievidzského gymnázia Silvia Michalovičová a Zuzana Pračková.
Zapojili sa do projektu „Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom", ktorý pripravila Konfederácia politických väzňov Slovenska a Ústav pamäti národa.
„Mladí ľudia by mali vedieť, aký bol skutočný život v totalitnom komunistickom režime u nás. Nezažila som tú dobu, preto som privítala možnosť stretnúť sa v rámci projektu s ľuďmi, ktorí zažili jej odvrátenú tvár. Je hrozné, že ľudia sa vtedy mohli dostať za mreže, aj keď nič neurobili, iba nahlas vyslovili svoj názor," rozhovorila sa štvrtáčka Silvia.
Stretnutie s Máriou Lehotskou ju veľmi obohatilo. „Lepšie som si uvedomila, že komunizmus neboli len rožky za pár halierov. Bola to doba, v ktorej sa mnohí ľudia nemali dobre, lebo žili v neslobode."
Strach pred totalitami
Silvia je len jednou z pätice študentiek zapojených do projektu.
„Bola som príjemne prekvapená, že téma represií v bývalom režime oslovila dnešnú mládež," povedala učiteľka prievidzského gymnázia a koordinátorka projektu na tejto škole Anna Šimová.
Za najväčší problém považuje hľadanie ľudí z hornej Nitry, ktorí chceli o svojom ťažkom živote v období komunizmu rozprávať. Okrem Marty Lihotskej sa rozhodla hovoriť aj manželka Jozefa Reicha, ktorý bol nespravodlivo obvinený z vyzvedačstva, či dcéra Jána Kamila Beňadika, ktorého na tri roky odsúdili za údajné podvracanie republiky.
„Sme radi, že nám títo ľudia okrem autentických výpovedí poskytli aj viaceré dokumenty, predovšetkým rozsudky a rehabilitačné rozhodnutia," zdôraznila A. Šimová.
Projekt onedlho vyvrcholí. Študentky z nazhromaždených informácií napísali prácu a poslali ju vyhlasovateľom projektu. Prezentovať sa s ňou budú na konferencii, počas ktorej vyhlásia víťazov.
„Takéto projekty majú pre mladých ľudí význam. Je dobré, keď sa dozvedia, ako sa žilo kedysi a je priam nutné, aby sa báli totalít," uzavrela Šimová.
