BOJNICE. Cintorín v bojnickej mestskej časti Dubnica je jedinou zachovalou pamiatkou na bývalú obec Dubnica. Už okolo päťdesiat rokov sa tu nepochováva, Dubničania však nechcú, aby zanikol.
Vlani robili problém hroby, ku ktorým sa nikto nehlásil, tento rok sa ľudia nevedia dohodnúť s vedením mesta.
Pozostalí sú za
Presný počet hrobov na dubnickom cintoríne nie je známy, z mnohých sú už len zarastené kopce, iné už ani nevidno. Členovia Klubu melenčiarov vlani označili 214 z nich číslami, ku ktorým sa mali hlásiť pozostalí. Dnes už je väčšina z nich známa a presadzujú hlavne zachovanie cintorína v súčasnej podobe. Niektorí by tu mali radšej urnový háj, kde by sa mohlo ďalej pochovávať, iní symbolický cintorín či mestský park.
Mesto je podľa primátora Františka Táma tiež za zachovanie cintorína. „Pokiaľ tu budem, svoj názor nezmením. Je to pietne miesto, kde odpočívajú predkovia mnohých Dubničanov," vysvetlil.
Pozemky vraj nie sú problém
Pod cintorínom nie sú vysporiadané pozemky. Podľa primátora patria družstvu v Nedožeroch-Brezanoch. Mesto ich vlani chcelo pod svoju správu na výmenu za iné mestské pozemky. Dnes už však zo svojho ponúkať neplánuje.
„Čakali sme na zákon, podľa ktorého má štát v takomto prípade poskytnúť majiteľovi náhradné pozemky pod cintorín, školu či športovisko," povedal primátor.
Teraz už vraj záleží len na ľuďoch, ako sa napokon rozhodnú. Melenčiari by radi k tejto téme zvolali schôdzu, kde by hlasovali o osude cintorína, nevedia však, čo bude od nich mesto žiadať.
František Tám tvrdí, že ak má mesto cintorín upravovať, ľudia za to budú musieť zaplatiť. „Ďalšia možnosť je, že sa oň postarajú sami a nebudú musieť platiť nič. Všetko je to na vzájomnej dohode," povedal.
Člen Klubu melenčiarov, ktorý si neželá byť menovaný, si myslí, že by to mala byť starosť mesta. „Keď už pre nič iné, tak preto, že v Dubnici sa nachádza pomník padlých v druhej svetovej vojne. V Bojniciach nič podobné nie je," tvrdí.
Chýbajú dobrovoľníci
Niektorí Dubničania sa už o cintorín starajú, aj keď ešte presne nevedia, ako to celé dopadne. „Je mi jedno, komu patria pozemky, hlavne, aby ostal cintorín zachovaný," tvrdí melenčiar. Iní by boli radi, keby sa najskôr doriešili majetkovo-právne záležitosti.
Jedným z problémov je vraj aj nedostatok ľudí ochotných venovať sa úprave cintorína. Napriek tomu sa Dubničanom podarilo vyčistiť jednu stranu od divokej skládky a hustých kríkov, najbližšie plánujú osadiť nový plot a zrovnať terén.
Kedy sa situácia s dubnickým cintorínom vyrieši, nie je jasné. Problém sa naťahuje už tri roky a mesto s obyvateľmi zatiaľ nenašlo spoločnú reč. Podľa primátora totiž ešte vôbec nerokovali. Vyzval preto členov Klubu melenčiarov, aby s vedením mesta otvorene hovorili o ďalších krokoch. Dvere vraj u neho majú vždy otvorené.
