Strihaniu psov sa venuje už deväť rokov, k tomuto zamestnaniu prišla veľmi prozaicky. „Mala som psíka, ktorého mi nevedeli nikde ostrihať podľa mojich predstáv. Táto práca bola vtedy len v začiatkoch, rozhodla som sa teda, že to vyskúšam sama," objasnila svoje začiatky. Aj napriek tomu, že mnohí ľudia nepovažujú úpravu zvieracej srsti za nič komplikované, opak je pravdou.
„Je to fyzicky veľmi náročná práca, trpia najmä ruky. Ani strihanie malých plemien nie je jednoduché, no ešte ťažšie je to pri veľkých psoch. Hlavne, keď sa rozhodnú nespolupracovať," rozhovorila sa o svojej profesii Prievidžanka.
Rešpekt je prvoradý
Aj napriek tomu, že strihačka zvierat nepotrebuje žiadne vzdelanie, Hedviga Bobulová sa rozhodla absolvovať niekoľko zahraničných kurzov. Začínala experimentovať na svojom psovi, potom strihala zvieratá svojich známych a tak jej postupne pribúdala klientela. Mnohí ľudia majú pri predstave „čachrovania" nožničkami pred psou tlamou strach hlavne z jeho tesákov. „To však nie je dobre. Nesmiem dať zvieraťu najavo, že sa ho bojím, naopak, ono musí mať predo mnou rešpekt," vysvetlila H. Bobulová. Vzápätí priznala, že ju jej klienti už neraz pohrýzli. Musí byť opatrná, no je to už aj o zvyku.
Podľa jej slov si treba dávať pozor nielen na ruky, ale aj na samotného psíka, ktorý by často najradšej pred nožnicami či strihacím strojčekom ušiel. Zoskok z vysokého stola by však mohol byť pre menšie plemená nebezpečný, preto používa takzvanú šibenicu, čiže vôdzku, ktorá psom bráni ujsť.
Najväčšími agresormi sú vraj Yorkšírske teriéry.
Boja sa vlastného psa
Niektorí majitelia pri strihaní svojho miláčika asistujú, hlavne ak ide o veľké alebo neposedné psy, existujú však aj takí, ktorí sa vlastných zvierat boja. Ako vysvetlila Hedviga, „niektoré psíky nie sú na strihanie zvyknuté a idú vyletieť z kože. Vzápätí sa majitelia priznajú, že sa psa doma boja aj očesať, pretože to neznáša, alebo ho vyčesávajú dva dni a on pritom zje balík piškót. Nie je to dobrý prístup, veď starostlivosť o srsť je pre zvieratá mimoriadne dôležitá," tvrdí strihačka a dodáva: „Smutné je, že mnohí ľudia si zadovážia psa a netušia, čo potrebuje. Keď plánujú dieťa, ešte ani ´nezamiesia´ a už majú naštudované obrovské množstvo kníh. Kúpia si však psa a po dvoch rokoch si uvedomia, že sa o neho treba aj starať. Bohužiaľ, takých ľudí je veľmi veľa."
Precitlivelí majitelia
Opakom vystrašených sú príliš citliví majitelia psov. Ako vysvetlila psia kaderníčka, „často mi vyčítajú, ako s ich miláčikom zaobchádzam. Ja však viem, čo robím a vždy sa ich snažím uistiť, že úprava nie je pre psa bolestivá. Ešte žiadny na čistotu nezomrel. Keď na to nie sú zvyknutí, občas kňučia, čo majiteľom drása uši, no vo väčšine prípadov ide len o maniere zvierat. Pes by mal manipuláciu znášať, je to len pre jeho dobro."
Podľa jej slov je úprava srsti nielen estetickou záležitosťou, ale chráni zvieratá aj pred mnohými ochoreniami či parazitmi. Psík by mal teda chodiť do salónu pravidelne, začať s tým je optimálne u trojmesačných šteniatok.
Malí agresori
Hedviga Bobulová tvrdí, že sa nedá vo všeobecnosti povedať, ktoré psy sú najagresívnejšie. „Medzi všetkými plemenami sa nájdu dobré aj zlé psy. Najhoršie skúsenosti však mám asi s Yorkšírskymi teriérmi, malými psíkmi, ktoré vedia byť mimoriadne nepríjemné. Väčšinou to však nezáleží na plemene, ale skôr na povahe a výchove psa."
Vážne úrazy zatiaľ neutrpela, obišla maximálne z uhryznutím, no vysvetlila, že pokiaľ má na stole mimoriadne agresívne zviera, dostane hneď preventívne náhubok. Stretáva sa však aj s takými, ktoré si pokojne ľahnú a počas celej procedúry sa ani nepohnú. Iné je to v prípade mačiek, ktorých úprave sa takisto venuje. Tie však majitelia do salónu musia priniesť v celkovej narkóze, kvôli špecifickej mačacej povahe.
Zaužívané štandardy
Psie strihy módnym trendom nepodliehajú, ide skôr o zaužívané štandardy pre jednotlivé plemená. „Rešpektujem aj želania majiteľov zvierat, no musia byť splniteľné. Pes sa nikdy nedá prerobiť na úplne inú rasu," tvrdí „zvieracia kaderníčka", ktorá najradšej strihá orieškov. Dá sa na nich totiž najlepšie vyblázniť. Teší ju, že o srsť psíkov sa nestarajú len zámožní klienti, ale aj takí, ktorí nemajú veľa peňazí nazvyš, no na vzhľade a zdraví svojho miláčika im záleží. Práve vďaka takýmto zodpovedným ľuďom ju jej práca baví.