PRIEVIDZA. Múzejníci a organizátori výstav dlho tvrdili, že Slováci, oproti iným národom, nie sú naučení chodiť do galérií.
V posledných rokoch sa však situácia mení. Zásluhu na tom má zlepšená spolupráca škôl a múzeí, ktorá je základom pre výchovu potenciálnych návštevníkov.
Návštevníkov pomaly pribúda
„Usilujeme sa o premenu kamennej ustanovizne na živé múzeum, vytvárajúce priestor na otvorený dialóg," hovorí riaditeľka Hornonitrianskeho múzea Iveta Géczyová a dodáva: „Nie je to ľahká cesta, ale prvé výsledky sú potešiteľné. Zvlášť nás teší spolupráca so školami."
Napriek tomu v Hornonitrianskom múzeu majú zoznam škôl z okresu Prievidza, ktoré k nim so svojimi žiakmi na výstavy ešte nikdy neprišli.
„Správanie mladej generácie na výstavách nie je vždy najlepšie, občas je nutný zásah pedagógov. Aj preto sme pripravili niekoľko podujatí, ktoré súviseli so spoločenským správaním," poznamenala Géczyová.
Návštevnosť v Hornonitrianskom múzeu má rastúcu tendenciu. Z dlhodobého pohľadu je však nízka. Podľa Géczyovej to súvisí aj s priestormi, v ktorých má múzeum expozície.
„Keď sme vystavovali v kláštore piaristov, návštevnosť bola o tretinu vyššia. Všetci preto očakávame plánovanú rekonštrukciu nášho areálu na Košovskej ceste v Prievidzi, ktorá nám umožní pustiť sa do odvážnejších projektov," zdôraznila Géczyová.
Prichádzajú aj cudzinci
S výstavami sa ľudia stretávajú aj v Kultúrnom centre v Bojniciach.
„Štruktúra návštevníkov výstav je u nás rôznorodá. Prvou skupinou je stály okruh milovníkov umenia, druhou sú priatelia a známi vystavujúceho. Najväčšiu skupinu však tvoria návštevníci, ktorí si ani neuvedomujú, že si pri čakaní na filmové alebo divadelné predstavenie pozrú aj vystavené diela. Panely máme totiž umiestnené vo vestibule pred sálou," vysvetlila riaditeľka Kultúrneho centra v Bojniciach Helena Dadíková.
Medzi návštevníkmi výstav v Bojniciach nie sú len Hornonitrania, ale aj ľudia z celého Slovenska a takmer zo všetkých kútov sveta.
„Počas roka sa snažíme pripravovať výstavy rôznych druhov a žánrov, aby sme ľuďom poskytli čo najširšie spektrum snáh umelcov. Stále miesto majú u nás architekti, žiaci umeleckej školy, fotografovia a výtvarníci. Predstavujeme profesionálov aj amatérov, s osobitným zreteľom na domácich autorov z Bojníc a regiónu," vysvetlila Dadíková.
Web neukáže všetko
Kultúrne inštitúcie sa neobávajú o budúcnosť výstav ani v čase, keď „je všetko na webe".
„Zážitok z umeleckého diela môže mať človek len v prípade, že stojí pred ním, v jeho blízkosti. Musí s ním mať vizuálny kontakt, ktorý je nenahraditeľný rovnako, ako ľudský dotyk alebo objatie. Na internete sa dnes zoznámime s čímkoľvek. Aj s výtvarným dielom. Ale empatického človeka to neuspokojuje a chce vidieť originál. Umenie má našťastie v sebe silu, ktorá priťahuje. Preto majú výstavy budúcnosť," myslí si Dadíková.
Podobne aj Iveta Géczyová nepredpokladá, že by raz výstavám odzvonilo.
„Vidieť naživo exponát nenahradí ani desiatka digitálnych záberov či virtuálny pohľad. V takomto prípade sa pozeráme len očami niekoho iného a naše vnímanie je iba sprostredkované. Prehmatanie vlastnými očami a prípadne aj rukami ostáva stále nenahraditeľné."