TUŽINA. Neklamným znakom, že jeseň už na hornú Nitru nastupuje, sú viaceré podhorské lesné lúky, ktoré doslova celé zakvitli ružovofialovými jesienkami. Azda najviac týchto krehkých, ale žiarivých kvetov môžu obdivovať početní hubári, ktorí v posledných dňoch húfne chodia lesa, nad obcou Tužina na úpätí Strážovských vrchov.
Jesienka obyčajná je trváca bylina, ktorá kvitne vždy na jeseň. Odtiaľ pochádza aj jej názov. Pestré, doslova prenikavé sfarbenie štíhlych kvetov je dôležité, aby včely či iný hmyz ich do zimných mesiacov stihol opeliť. Plody totiž prinášajú až na jar. Na ochranu svojich piestikov a jasnožltých tyčiniek sú dobre uspôsobené. Do chladnejšieho rána sa zobúdzajú s uzavretými kalichmi fialkových, priesvitných lupeňov. Len čo však lúku zalejú slnečné lúče, doširoka sa otvoria.
Prievidzský hubár Vladimír Chudý sa v nedeľu pri zbieraní húb dostal na menšiu vykosenú lúku so senníkom pre lesnú zver, na ktorej jesienky tvorili doslova koberec. Svojim "spoluhubárom" pritom nezabudol pripomenúť, že jesienka je jedovatá, ale vraj aj liečivá rastlina.
Vladimír Chudý objavil jesienky pri hľadaní húb. Foto: TASR
V odbornej literatúre sa uvádza, že jesienkový jed kolchicín patrí medzi najprudšie. Otravy sú údajne ťažké a zákerné, pretože príznaky, pálenie, škrabanie v krku, ústach a dávenie, sa dostavia až niekoľko hodín po tom, ako sa niektoré časti dostanú do žalúdka.
Jedovatá je celá rastlina a preto odborníci neodporúčajú, aby tieto kvety zbierali deti, alebo na jar sa hrali s napuchnutými tobolkami semien. Kolchicín však v primeraných dávkach pomáha pri liečbe kĺbového reumatizmu. Musí to však byť pod prísnym dohľadom lekára.
