Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Nárečia sa vytrácajú spolu s najstaršou generáciou

Regióny, mestá a obce sa v minulosti od seba odlišovali nielen zvykmi, tradíciami či spôsobom života, ale aj jazykom, ktorý používali. Nárečia tvorili neoddeliteľnú súčasť kultúry, v dnešnej dobe sa však už pomaly vytrácajú.

Folklóristi vo svojich vystúpeniach stále hojne využívajú nárečia.Folklóristi vo svojich vystúpeniach stále hojne využívajú nárečia. (Zdroj: JANA RUSŇÁKOVÁ)

Mladí ľudia si so seniormi rozumejú čoraz menej. Máloktoré dieťa dnes tuší, čo je to šnuptichel či oringľa. Podľa názoru Ivety Géczyovej, riaditeľky Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, „sa jazyk stále cibrí, značný je aj vplyv škôl, vzdelávania, ale aj médií či kontaktov s ľuďmi."

„Mäkká" horná Nitra

Každý región sa vyznačuje svojimi rečovými špecifikami, čo ho odlišuje od ostatných častí krajiny. Podľa I. Géczyovej sa na hornej Nitre hovorí mäkko. „V niektorých obciach až príliš, napríklad v Kamenci pod Vtáčnikom. V susedných Zemianskych Kostoľanoch to už nie je až také citeľné."

Rozdiely vo výslovnosti slov či označovaní rovnakých predmetov sa v jednotlivých častiach regiónu líšia. „Rozdiely nie sú citeľné len medzi mestami a obcami, ale už dokonca aj medzi Prievidzou a jej prímestskými časťami," myslí si I. Géczyová.

Jej slová potvrdila aj starostka Podhradia Ružena Boboková. „U nás sa rozpráva veľmi mäkko a výrazne vyslovujeme samohlásku ä. Vo vedľajšej Lehote pod Vtáčnikom je to však už iné. Podľa reči každý vie, kto je z Podhradia a kto z Lehoty," vysvetlila.

Typické pre región

Aj napriek menším lokálnym rozdielom existuje množstvo nárečových slov, ktoré sú pre náš región charakteristické. Staršia generácia isto vie, že duchna je perina, cirky zápalky, piksla škatuľa, šuflík zásuvka, vercajg náradie či vecheť handra.

Medzi regionálne zaujímavosti možno zaradiť aj slová, ktoré dnes, hlavne mladým ľuďom, vyznievajú komicky. Nikdy by zrejme vreckovku nenazvali šnuptichlom, kvetináč rajtopom, plecniak hatyžákom ani šporák šporheltom. Sú to slová našich prastarých rodičov, ktorým mladá generácia takmer vôbec nerozumie.

Existujú však aj výrazy, ktoré síce nie sú spisovné, no v komunikácii na hornej Nitre sa udržali dodnes. Mnohí používajú slovo priezle, namiesto strúhanky, šálku nazývajú šialkou, povozník je pre nich furman, varecha varaca, naberačka žufaňa a vrchnáku hovoria dekel.

Upadajú do zabudnutia

Nárečie charakterizujúce históriu každej oblasti pomaly ustupuje neustále sa rozvíjajúcemu jazyku. Preto sú dnes neznáme mnohé slová, ktoré patrili ku každodennej komunikácii našich rodičov či starých rodičov. „Mne osobne je veľmi smutno za slovami mamuška a apuško. Označovali sme nimi svojich prarodičov," spomína I. Géczyová. Dnes už deti majú babku a dedka či starú mamu a otca.

Okrem mäkčenia sa hornonitrianske nárečie vyznačuje ďalšími znakmi, ktoré však už poznajú zrejme len pamätníci. Hornonitran povedal gäte (gate) a kämeň (kameň), všade bou a všetko videu. V obchode nekupoval ale kupuval, nevyslovil kostol ale kostuol, memal mamku ale manku. Názvy mnohých dedín si skrátil, nebol preto v Zemianskych Kostoľanoch, ale v Kostoľach a nie v Oslanoch v Osľach.

Tradičné prívlastky

Na dedinách často žilo viacero rodín s rovnakým priezviskom, bolo preto potrebné ich nejako od seba odlišovať. Každá rodina tak dostala prívlastok, akúsi prezývku, na základe ktorej ju ostatní identifikovali. Prídavky k priezviskám vznikali rôzne. Podľa zamestnania niektorého z predkov žili napríklad Husáreje či Hostinskí. Rodina mohla byť označená podľa názvu časti obce, v ktorej žila, dokonca podľa nejakej udalosti. „Občas tak niekoho mohli označovať aj nelichotivými prívlastkami," priznala Iveta Géczyová.

Vplyv cudziny

Formovanie nárečí neovplyvňovalo len osídľovanie jednotlivých lokalít, ale aj samotní obyvatelia daného regiónu. „Na hornej Nitre cítiť v reči vplyv nemčiny a maďarčiny," vysvetlila riaditeľka múzea. „V mnohých kútoch regiónu sa totiž používali slová šnicla, šnuptichel, štrimfle, fertucha, apatieka alebo fiškus či kumšaft.

Zaniknú úplne?

Dnešní mladí ľudia už síce nemajú zmysel pre nárečia a nepoužívajú ich, Iveta Géczyová sa však neobáva, že by úplne vymizli. „Myslím si, že sa zachovajú ako súčasť tradičnej kultúry, postarajú sa o to folklórne súbory. Niektoré slová sa možno dostanú na okraj, prestanú sa používať, no možno časom opäť preniknú späť," doplnila.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 032
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 996
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 074
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 203
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 332
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 794
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 557
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 277
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 276
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

FOTO: Novorodeniatka z hornej Nitry

Prinášame vám prehľad narodených detičiek z hornej Nitry. Ich fotky boli zverejnené v MY Hornonitrianskych novinách.

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Ilustračná fotografia.

Mŕtvy muž otvoril rakvu a vrátil sa domov

Takmer 500 náhlych a najmä tragických úmrtí zachytil v Čiernej kronike 1770 – 1900 z Nového Mesta nad Váhom a okolia Jaroslav Kukuča z Bošáce.

Posledná cesta zosnulých v minulosti

Druhú ligu chytal ako 43-ročný. Označili ho za iniciátora hráčskeho protestu

Receptom na futbalovú dlhovekosť však nebola povestná bošácka slivovica, ale niečo iné.

Vladimír Figura

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?