Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Nárečia sa vytrácajú spolu s najstaršou generáciou

Regióny, mestá a obce sa v minulosti od seba odlišovali nielen zvykmi, tradíciami či spôsobom života, ale aj jazykom, ktorý používali. Nárečia tvorili neoddeliteľnú súčasť kultúry, v dnešnej dobe sa však už pomaly vytrácajú.

Folklóristi vo svojich vystúpeniach stále hojne využívajú nárečia.Folklóristi vo svojich vystúpeniach stále hojne využívajú nárečia. (Zdroj: JANA RUSŇÁKOVÁ)

Mladí ľudia si so seniormi rozumejú čoraz menej. Máloktoré dieťa dnes tuší, čo je to šnuptichel či oringľa. Podľa názoru Ivety Géczyovej, riaditeľky Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, „sa jazyk stále cibrí, značný je aj vplyv škôl, vzdelávania, ale aj médií či kontaktov s ľuďmi."

„Mäkká" horná Nitra

Každý región sa vyznačuje svojimi rečovými špecifikami, čo ho odlišuje od ostatných častí krajiny. Podľa I. Géczyovej sa na hornej Nitre hovorí mäkko. „V niektorých obciach až príliš, napríklad v Kamenci pod Vtáčnikom. V susedných Zemianskych Kostoľanoch to už nie je až také citeľné."

Rozdiely vo výslovnosti slov či označovaní rovnakých predmetov sa v jednotlivých častiach regiónu líšia. „Rozdiely nie sú citeľné len medzi mestami a obcami, ale už dokonca aj medzi Prievidzou a jej prímestskými časťami," myslí si I. Géczyová.

Jej slová potvrdila aj starostka Podhradia Ružena Boboková. „U nás sa rozpráva veľmi mäkko a výrazne vyslovujeme samohlásku ä. Vo vedľajšej Lehote pod Vtáčnikom je to však už iné. Podľa reči každý vie, kto je z Podhradia a kto z Lehoty," vysvetlila.

Typické pre región

Aj napriek menším lokálnym rozdielom existuje množstvo nárečových slov, ktoré sú pre náš región charakteristické. Staršia generácia isto vie, že duchna je perina, cirky zápalky, piksla škatuľa, šuflík zásuvka, vercajg náradie či vecheť handra.

Medzi regionálne zaujímavosti možno zaradiť aj slová, ktoré dnes, hlavne mladým ľuďom, vyznievajú komicky. Nikdy by zrejme vreckovku nenazvali šnuptichlom, kvetináč rajtopom, plecniak hatyžákom ani šporák šporheltom. Sú to slová našich prastarých rodičov, ktorým mladá generácia takmer vôbec nerozumie.

Existujú však aj výrazy, ktoré síce nie sú spisovné, no v komunikácii na hornej Nitre sa udržali dodnes. Mnohí používajú slovo priezle, namiesto strúhanky, šálku nazývajú šialkou, povozník je pre nich furman, varecha varaca, naberačka žufaňa a vrchnáku hovoria dekel.

Upadajú do zabudnutia

Nárečie charakterizujúce históriu každej oblasti pomaly ustupuje neustále sa rozvíjajúcemu jazyku. Preto sú dnes neznáme mnohé slová, ktoré patrili ku každodennej komunikácii našich rodičov či starých rodičov. „Mne osobne je veľmi smutno za slovami mamuška a apuško. Označovali sme nimi svojich prarodičov," spomína I. Géczyová. Dnes už deti majú babku a dedka či starú mamu a otca.

Okrem mäkčenia sa hornonitrianske nárečie vyznačuje ďalšími znakmi, ktoré však už poznajú zrejme len pamätníci. Hornonitran povedal gäte (gate) a kämeň (kameň), všade bou a všetko videu. V obchode nekupoval ale kupuval, nevyslovil kostol ale kostuol, memal mamku ale manku. Názvy mnohých dedín si skrátil, nebol preto v Zemianskych Kostoľanoch, ale v Kostoľach a nie v Oslanoch v Osľach.

Tradičné prívlastky

Na dedinách často žilo viacero rodín s rovnakým priezviskom, bolo preto potrebné ich nejako od seba odlišovať. Každá rodina tak dostala prívlastok, akúsi prezývku, na základe ktorej ju ostatní identifikovali. Prídavky k priezviskám vznikali rôzne. Podľa zamestnania niektorého z predkov žili napríklad Husáreje či Hostinskí. Rodina mohla byť označená podľa názvu časti obce, v ktorej žila, dokonca podľa nejakej udalosti. „Občas tak niekoho mohli označovať aj nelichotivými prívlastkami," priznala Iveta Géczyová.

Vplyv cudziny

Formovanie nárečí neovplyvňovalo len osídľovanie jednotlivých lokalít, ale aj samotní obyvatelia daného regiónu. „Na hornej Nitre cítiť v reči vplyv nemčiny a maďarčiny," vysvetlila riaditeľka múzea. „V mnohých kútoch regiónu sa totiž používali slová šnicla, šnuptichel, štrimfle, fertucha, apatieka alebo fiškus či kumšaft.

Zaniknú úplne?

Dnešní mladí ľudia už síce nemajú zmysel pre nárečia a nepoužívajú ich, Iveta Géczyová sa však neobáva, že by úplne vymizli. „Myslím si, že sa zachovajú ako súčasť tradičnej kultúry, postarajú sa o to folklórne súbory. Niektoré slová sa možno dostanú na okraj, prestanú sa používať, no možno časom opäť preniknú späť," doplnila.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 665
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 445
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 547
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 404
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 262
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 761
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 874
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 786
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 688
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 923
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Na pokračovanie Vážskej cyklomagistrály chce krajská samospráva využiť eurofondy

Trenčiansky samosprávny kraj plánuje v tomto roku vybudovať štvrtý z ôsmich úsekov Vážskej cyklomagistrály.

Pribudlo vyše sto úmrtí

Vo štvrtok potvrdili 2 729 pozitívne testovaných osôb na koronavírus, v Trenčianskom kraji 275.

Stredisko pietnych služieb v Prievidzi zaznamenalo nárast úmrtí pre pandémiu

Správa cintorínov má k dispozícii dom smútku po kompletnej rekonštrukcii na mestskom cintoríne s dvoma chladiacimi boxmi s kapacitou 14 tiel.

Ilustračné foto.

V nemocnici zaviedli objednávkový systém na testovanie

V decembri handlovskí zdravotníci uskutočnili takmer 5 500 sterov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?