Režisér Pavol Barabáš bude mať 50 rokov

PRIEVIDZA. Pavol Barabáš má za sebou množstvo objavných expedícií, od nájdenia civilizáciou nedotknutých ľudí doby kamennej v pralesoch v Novej Guinei cez spoluobjavenia megajaskyne na stolovej hore Chimantá až po absolvovanie prvého prechodu Ellsworthovho pohoria v Antarktíde.

Nakrúcal v neprístupnej divočine, dravých riekach, na ľadových štítoch i hlbokých jaskyniach, ďaleko od civilizácie. Divácky veľmi zaujímavé sú aj jeho dokumenty z prostredia slovenských hôr.

Vyštudoval zvukovú a obrazovú techniku na Vysokej škole technickej v Bratislave. Kedysi pracoval v Športfilme, kde sa vyrábali filmy o metodike športu. Neskôr robil v reklamnej agentúre a tam dospel do štádia, keď chcel zviditeľniť ľudí, ktorí dosahovali perfektné výsledky vďaka tvrdej sebadisciplíne, ale nikto o nich nevedel.

Tak vznikli Barabášove prvé dokumenty o skialpinizme, horskej službe, horolezcoch. Tam niekde vidí Barabáš aj vznik svojho profesionálneho video produkčného a postprodukčného štúdia K2 štúdio, odkiaľ vychádzajú jeho filmy.

Medzi najznámejšie Barabášove filmy patrí Pururambo. Foto: SITA

"Základom dobrého filmu je dobrý nápad, idea, nový pohľad... Ja som stále fascinovaný zázrakmi Zeme. V každom z filmov načrtnem, ako by sme sa mali k nej správať," vyznáva sa slovenský dokumentarista na margo svojej tvorby, ktorú si hojne všímajú aj v zahraničí.

S filmom Tajomné Mamberano sa Barabáš prvý raz zúčastnil na festivale Envirofilm v roku 2001 a hneď si odniesol hlavnú cenu, Grand Prix festivalu. "To odriekanie, tie neprespaté noci v strižni stáli zato. Tá cena mi dodala odvahu posielať filmy aj na iné festivaly," hovorí slovenský filmár o filme Tajomné Mamberano, ktoré získalo po celom svete okrem ďalších ocenení šesť prestížnych Grand prix.

Barabáš je viceprezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a držiteľom Ceny Ruda Slobodu (LITA), ktorá sa udeľuje za audiovizuálne dielo z oblasti hranej, dokumentárnej alebo animovanej tvorby, aj prestížneho ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii film v roku 2003, ktoré každoročne udeľujú úspešným osobnostiam Slovenska.

Za dlhodobý prínos k audiovizuálnej tvorbe s environmentálnou tematikou mu na Envirofilme 2006 udelili Cenu únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu. O rok neskôr ho ocenili Cenou ministra kultúry SR za film Vysoké Tatry - divočina zamrznutá v čase. Na medzinárodnom festivale Ekotopfilm 2007 získal prestížnu cenu prezidenta SR za film Tepuy.

Nemožno vymenovať všetky ocenenia, ktoré za svoje filmy doma a vo svete Barabáš dostal, je ich vyše 150. Mnohé z nich (spolu vytvoril do šesť desiatok filmov) získali viac ako jedno ocenenie na domácej či zahraničnej pôde a ešte viac z nich sa na viacerých medzinárodných festivaloch zúčastnilo. Meno Pavol Barabáš, inak autora knihy Spod krošne veselo i vážne (1991), zaznelo na festivaloch v Čechách, Poľsku, Veľkej Británii, Rakúsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Rusku, Kanade, USA aj na Novom Zélande.