Obavy obyvateľov Cigľa pri Prievidzi sa po roku potvrdili. V kameňolome nad obcou sa začalo ťažiť, nepomohla ani petícia.
CIGEĽ. Vlani ľudia protestovali proti otvoreniu kameňolomu, dnes sa v ňom už ťaží andezit. Vedenie obce sľúbilo, že firmy si vybudujú vlastnú prístupovú cestu a ťažké mechanizmy nebudú prechádzať cez dedinu.
Po roku je situácia iná. Cesta neexistuje a nákladiaky ľuďom znepríjemňujú život. Tí sa sťažujú, že k otvoreniu lomu sa nemohli vyjadriť. Starosta im dokonca odmieta sprístupniť príslušné dokumenty.
Obyvatelia sú sklamaní
„Koncové obce majú svoje čaro, obklopuje ich príroda a ľudia v nich chcú mať pokoj," vysvetlil Cigeľčan Ján Krausko. Podľa jeho slov to však pre Cigeľ neplatí.
Kameňolom, ktorý pred pár týždňami otvorili, bude v okolí dediny zaťažovať životné prostredie, obáva sa prašnosti, hluku, vibrácií a prípadných zosuvov pôdy. Dosť zle už pôsobí neďaleký kameňolom Vtáčnik.
Ťažbe kameňa musí ustúpiť aj okolitá príroda. Foto: JÁN KRAUSKO
„Proti lomu od začiatku mnohí obyvatelia protestovali. Nepomohlo to, obec ho sprístupnila aj napriek nášmu nesúhlasu," vysvetlil.
Ľudí hnevá, že nákladné autá jazdia s vyťaženým kameňom priamo cez dedinu nielen z cigeľského, ale aj z lehotského lomu. Starosta Štefan Mjartan sľuboval, že to nepripustí.
„Kameňolom nad Cigľom sme sprístupnili s podmienkou, že si spoločnosti, ktoré tu budú ťažiť, vybudujú vlastnú príjazdovú komunikáciu a autá ani ťažké stroje nebudú prechádzať obcou," povedal pred rokom.
Dnes sa bráni, že nie je iná možnosť. „Pod cestou nie sú vysporiadané pozemky, spoločnosti preto nemôžu začať s jej budovaním," vysvetlil.
Bez účastí ľudí
Ján Krausko tvrdí, že obecné zastupiteľstvo starostu pred rokmi zaviazalo, aby k otázke otvorenia kameňolomu vyvolal verejnú diskusiu. Ľudia sa k téme chceli vyjadriť, no nebolo im to umožnené.
„Po voľbách sa poslanci vymenili, na diskusiu sa zabudlo a starosta vydal rozhodnutie o využití územia bez toho, aby si vypočul argumenty obyvateľov," povedal Krausko.
Niekoľko nespokojných ľudí preto žiadalo sprístupnenie zápisníc z obecných zastupiteľstiev, na ktorých sa o otvorení lomu rozhodlo a ďalších dokumentov.
„V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám sme starostovi poslali písomnú žiadosť o kópie dokumentov. Odpovedal, že niektoré nemá a iné nearchivujú v elektronickej podobe," tvrdí Krausko. Ľudia preto žiadali fotokópie zápisníc, za ktoré boli ochotní aj zaplatiť, no opäť neúspešne.
„Nech si ich prídu prečítať na úrad, kópie nebudeme vydávať len tak hocikomu," nepochopiteľne reagoval Štefan Mjartan. Odoprel ľuďom právo aj napriek tomu, že zápisnice, ktoré sú verejné a prístupné každému občanovi, sa na webovej stránke obce objavujú len sporadicky, nevisia ani na úradnej tabuli.
Ťažba sa ešte naplno nerozbehla, no ľuďom už znepríjemňuje život.
Foto: JANA RUSŇÁKOVÁ
V úspech už nedúfajú
Štefan Mjartan, ako sám povedal, chce mať so sťažnosťami voči kameňolomu pokoj. Vyzdvihuje finančné benefity, ktoré ťažba kameňa obci prináša. „Za každú tonu dostaneme 12 korún," povedal.
Ľudia však nechcú ostať ticho. „Naša obec bola roky ťažko skúšaná banskou činnosťou a teraz zase toto. Prekáža nám to," povedal za mnohých Krausko.
Svoje pripomienky by radi predniesli aj na rokovaniach obecného zastupiteľstva. Ich termíny však podľa nich obec tají. „Obec neinformuje, kedy zastupiteľstvo zasadá, starosta raz dokonca skupinu obyvateľov z rokovania poslal preč," tvrdí Krausko.
V takomto prípade ide o hrubé porušenie zákona o obecnom zriadení, keďže zastupiteľstvá sú verejné. „Už mi dajte pokoj," odbil nás napokon starosta.
