Nad partizánskou obcou Cigeľ zapálili v predvečer 65. výročia SNP údajne najväčšiu symbolickú povstaleckú vatru SNP na Slovensku. Tamojší potomkovia partizánov ju stavali už deň pred jej zapálením a spotrebovali na ňu 15 kubických metrov prevažne bukového dreva. Týčila sa do výšky 12,60 metra.
CIGEĽ. Pri vatre sa v piatok stretlo takmer tisíc obyvateľov obce a širokého okolia. Prihovoril sa im starosta Cigľa Štefan Mjartan. Pripomenul, že tradície partizánskych vatier súvisia s aktívnou účasťou občanov obce v protifašistickom odboji. V neďalekých horách pôsobila partizánska skupina Major, zložená väčšinou z Cigeľčanov. Fašisti sa obci a jej obyvateľom, podporujúcich partizánov, kruto pomstili. V ranných hodinách 13. januára 1945 nemeckí vojaci vtrhli do dediny. Niektorých občanov mučili a aj zavraždili v miestnej krčme. Potom do Prievidze odvliekli ďalších 136 Cigeľčanov, kde ich na gestape kruto vypočúvali. Z nich 24 sa už domov nikdy nevrátilo.
Na ich počesť si túto udalosť pripomínajú Pochodom vďaky lyžiarov i peších turistov. V tomto roku sa uskutočnil už jeho 34. ročník. V lete zasa organizujú futbalový turnaj. V obci si z minulých rokov zachovali izbu revolučných tradícií, kde sa nachádzajú dokumenty z obdobia SNP.
Vatru spoločne so starostom zapálil posledný žijúci odbojár z Cigľa, už 90-ročný Štefan Svitok, spoločne s predsedom miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Dušan Weiss. Členmi tejto organizácie v súčasnosti sú už iba potomkovia odbojárov. Iskry z vatry, ktorú bolo vidieť aj viac ako v 20-kilometrovej vzdialenosti, sa potom pomiešali s girlandami ohňostroja, ktorý organizátori pripravili po prvý raz. Vatra horela do skorého rána a dovtedy sa účastníci aj zabávali pri ľudovej hudbe.