V Slovenskom národnom povstaní (SNP) bojovali aj antifašisti z radov karpatských Nemcov, ktorí na Slovensko prišli v 13. a 14. storočí. Najviac povstalcov bolo z hornonitrianskej obce Malinová, predtým Cach, kde pred vojnou žilo viac než 96 percent obyvateľov nemeckej národnosti.
Do povstania sa zapojilo približne 70 mužov z Malinovej a 25 z Nitrianskeho Pravna a okolitých obcí. Neskôr, keď po potlačení SNP založili v neďalekých horách partizánsku skupinu Ernesta Thälmanna, pomáhali im aj ženy, prevažne manželky partizánov. Veliteľom bol Július Elischer z Malinovej. V súčasnosti už žije iba posledná aktívna účastníčka protifašistického odboja, ktorá je však už veľmi chorá, uviedol starosta obce Peter Čavojský.
Chodili za prácou
Vysvetlil, že karpatskí Nemci z hornej Nitry chodili do zahraničia za prácou a tam sa stretli s robotníckym hnutím a revolučnými myšlienkami, ktoré rozvíjali aj doma. Pred vypuknutím SNP založili ilegálny revolučný národný výbor, ktorý po vyhlásení povstania vystúpil z ilegality a organizoval odboj. Povstalci z Malinovej boli sformovaní do dvoch skupín. Jedna bojovala pri Strečne a druhá bola nasadená do obrannej línie medzi obcami Lazany a Poruba na hornej Nitre. Nemecké vojská však ich obranu prelomili. Dvaja obyvatelia Malinovej padli v boji a mnoho ich padlo do zajatia.
Po potlačení povstania nastali veľké represálie. Niektorí povstalci sa nechali presvedčiť fašistickou propagandou, že ak sa vrátia domov, nič sa im nestane. Napokon však zadržali 42 partizánov, ich prívržencov a spolupracovníkov a odvliekli ich do koncentračných táborov v Dachau, Buchenwald a ďalších. Z nich sa 22 nevrátilo. Na nútené práce však odvliekli aj 30 rodín, dovedna 77 obyvateľov. Pracovali na poľnohospodárskych gazdovstvách i v továrni na výrobu rakiet V1.
Z Cachu sa stala Malinová
Cach 4. apríla 1945 oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu pod vedením maršala Rodiona Jakovleviča Malinovského. V roku 1948 z vďaky za oslobodenie premenovali obec po maršalovi na Malinovú. Uprostred dediny postavili pamätník padlým. Udalosti a obete si počas tohto víkendu v Malinovej pripomenú v rámci osláv 670. výročia prvej písomnej zmienky. Uskutoční sa slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom ocenia osobnosti verejného života a zapália symbolickú partizánsku vatru. V miestnom kultúrnom dome otvoria aj výstavu Malinová v písme a obraze. Medzi exponátmi budú aj tie z obdobia protifašistického odboja. Po prvý raz napríklad budú obyvatelia vidieť obuv, ktorú používali väzni v koncentračnom tábore, i drevený kufrík Stanislava Lupricha, ktorý dostal po skončení vojny na cestu domov od americkej armády.
Starosta Malinovej Peter Čavojský. Foto: TASR
