NITRIANSKE PRAVNO. Viac než tristo členov folklórnych a speváckych skupín a hostí sa dnes zišlo na 18. ročníku Hauerlandfestu, kultúrneho festivalu a stretnutia karpatských Nemcov, ktorý sa dnes popoludní uskutočnil v Nitrianskom Pravne, v minulosti Deutsch Proben.
Zorganizoval ho Karpatskonemecký spolok na Slovensku a miestna skupina tohto spolku. Medzi účastníkmi boli zástupcovia 24 obcí a miest zo stredného Slovenska, oblasti takzvaného Hauerlandu. Medzi nimi aj z Banskej Štiavnice, Handlovej, Kremnice, Žiaru nad Hronom, Skleného, Tužiny, Malinovej a ďalších.
Pozdraviť ich prišiel veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave Axel Hartman aj podpredseda Spolku karpatských Nemcov katolíkov zo Stuttgartu, kde žije mnoho bývalých obyvateľov Hauerlandu.
Festival sa začal sprievodom účinkujúcich z Domu stretávania Karpatskonemeckého spolku, v ktorom je aj múzeum kultúry a remesiel karpatských Nemcov Haurelandu. Je súčasťou Slovenského národného múzea Múzea kultúry karpatských Nemcov v Bratislave.
V kultúrnom programe vystúpilo desať folklórnych skupín zo Slovenska a hostia z Nemecka. Okrem nemeckých piesní viaceré majú v repertoári aj slovenské alebo dvojjazyčné piesne. Spevácka skupina z Nitrianskeho Pravna Probner Echo symbolicky na úvod zaspievala v nemčine i slovenčine Bethovenovu Ódu na radosť. Festival bol aj prezentáciou tradičných zvykov, remesiel, ženských i mužských krojov.
Pomenovanie Huerland, ako povedala kultúrna referentka Miestneho spolku Karpatskonemeckého spolku v Nitrianskom Pravne Anna Huszárová, sa zaužívalo po roku 1930, pretože v tejto oblasti názvy až ôsmich obcí končili na slabiku "hau", čo v preklade znamená lesnú čistinku po vyrúbaní lesa.
Pred druhou svetovou vojnou žilo v Nitrianskom Pravne vyše 80 percent obyvateľov nemeckej národnosti. Väčšina sa po vojne odsťahovala, alebo bola vyhostená. V súčasnosti tam žije približne desať percent potomkov karpatských Nemcov.
Podobne to bolo a v súčasnosti aj je i v ostatných obciach Hauerlandu, konštatovala Huszárová. Uviedla, že spolok, ktorý vznikol v roku 1990 za podpory štátu, pomáha uchovávať kultúru, zvyky i tradície karpatských Nemcov.
