PRIEVIDZA. Handlovčan Karol Kučera pracoval v bani 22 rokov. Ako člen banských záchranných zborov zažil veľa ťažkých zásahov, na ktoré má rôzne spomienky.
Záchranári idú počas každej akcie do rizika. Podmienky, v ktorých pracujú, si podľa Kučeru obyčajní ľudia nevedia ani predstaviť.
Popáleniny sú bežné
Banských záchranárov v podzemí ohrozujú horúčavy, plyny, nedostatok kyslíka či nepríjemné mokré prostredie. Popáleniny prstov či ušných lalokov nie sú ničím výnimočným aj napriek použitiu ochranných pomôcok.
„Pohybujú sa vo vysokých koncentráciách škodlivých plynov," vysvetlil Karol Kučera. V bani je to hlavne kysličník uhoľnatý, ktorý zapríčiňuje množstvo banských požiarov. Práve pri jeho výskyte záchranári najčastejšie fárajú do podzemia.
Počas zásahov sa musia vyrovnávať aj s nízkym, 2 až 3-percentným obsahom kyslíka. Výnimkou nie je ani práca v bahnistých prievaloch, kde strop horí a spodnou časťou preteká voda.
Ovešaní prístrojmi
Samozrejmou súčasťou záchranárskeho výstroja je dýchací prístroj. Chlapi tak na chrbte nosia viac ako 12 kilogramov. Každý má okrem toho rezervnú kyslíkovú fľašu a pohlcovač kysličníka uhličitého. Súčasťou výzbroje je banský telefón na spojenie so základňou a protišlahový oblek.
Na základni nesmie chýbať automatický oživovací a inhalačný prístroj. Do podzemia ho vždy nesie najmladší záchranár.
Do bane zvyčajne fárajú dve čaty záchranárov, teda 10 ľudí a veliteľ. Pokiaľ pracujú v nedýchateľnom prostredí, ide dole aj lekár a mechanik. V prípade potreby do podzemia znesú aj prenosné laboratórium na meranie nebezpečných plynov v ovzduší.
„Preto nemôžu v bani zasahovať napríklad hasiči. Nemajú na to oprávnenie ani techniku," vysvetlil.
Dobrovoľne riskujú životy
Každý výjazd záchranných zborov je riskantný, tvrdí bývalý banský záchranár. Chlapi v podzemí dobrovoľne riskujú životy. Kučera priznal, že dôvodom je aj finančné ohodnotenie. „Nie je im ale čo závidieť, naopak, treba si vážiť ich odvahu a odhodlanie.
V podzemí sa totiž nevyrovnávajú len s nehostinným prostredím, ale aj veľkým psychickým tlakom. Každý záchranár preto musí okrem fyzickej prípravy absolvovať aj psychologické vyšetrenie. „Chlapi každý rok chodia na lekársku prehliadku, štyrikrát do roka majú teoretické školenie a praktické cvičenie," vysvetlil Kučera.
Výškoví lezci či potápači musia mať navyše ďalší špeciálny výcvik. Banským záchranárom môže byť skúsený baník starší ako 21 a mladší ako 45 rokov. Potom už len na základe výnimky.
Každému zásahu banských záchranárov predchádza príprava na povrchu. Okrem kontroly prístrojov si chlapi prevezmú príkaz s obsahom prác, ktoré majú v bani urobiť. Pokyny sú súčasťou stratégie, ktorú vedenie určilo na odstránenie havárie.
Smutná práca
Karol Kučera si spomína na množstvo ťažkých zásahov. „Práca v uzavretých priestoroch a vo vysokých teplotách je nesmierne náročná. Fyzicky aj psychicky," povedal.
Jedným z jeho najťažších zásahov bola likvidácia požiaru steny v handlovskej bani. Spomína, ako ju s kolegami zatvárali a súčasne hasili. „K požiaru sme chodili vetracou rúrou s priemerom 60 centimetrov. Viditeľnosť bola nulová, teplota okolo 35 stupňov Celzia."
Prežil aj niekoľko vážnych banských nešťastí. „Nezabudnem na tragédiu spred sedemnástich rokov. Išlo o prieval nadložných ílov do stenového porubu v Handlovej. Blato vtedy v podzemí pochovalo štyroch baníkov. To určite nie sú pekné spomienky," dodal bývalý záchranár.
