Jedovaté výpary, riziko samovznietenia či explózie, hrozba závalov. Pod zemou ide o život.
BRATISLAVA. Východná šachta v Handlovej, kde v pondelok ráno zavalilo 20 baníkov a záchranárov, patrí podľa odborníkov k najnebezpečnejším na Slovensku. V bani sa nachádza možno až desať miliónov ton najkvalitnejšieho slovenského hnedého uhlia. Cenou za vysokú výhrevnosť paliva je však množstvo výbušného plynu. Pre metán je baňa zaradená do kategórie nebezpečných.
Pri pondelňajšom výbuchu však podľa riaditeľa baní Čičmanca úroveň metánu zvýšená nebola. Spôsobiť ho mohli iné splodiny vznikajúce pri tlení uhlia, napríklad oxid uhoľnatý.
Plyn krotia na energiu
Nebezpečný metán baníci zo šachty odčerpávajú a používajú na výrobu elektrickej energie.
V celom podzemí sú rozmiestnené senzory monitorujúce obsah metánu a jedovatého oxidu uhoľnatého. „Keď sa úroveň metánu v chodbách dostane na určitú úroveň, ktorá je násobne nižšia ako bod výbušnosti, vypína sa celá elektrická inštalácia v bani, aby iskra nespôsobila výbuch. Baníci dostanú signál na opustenie priestorov,“ opisuje bezpečnostné opatrenia v baniach s výskytom metánu riaditeľ úradu Slovenskej banskej komory Fedor Boroška.
Samovznietenie uhlia, výpary výbušného metánu alebo rovnako výbušného uholného prachu však nie sú jediným nebezpečenstvom, ktoré na baníkov vo Východnej šachte číha. „Surovina, ktorá sa ťaží na hornej Nitre, je desaťnásobne mladšia ako čierne uhlie na Ostravsku. Je teda aj podstatne menej stabilná a hrozia závaly,“ hovorí geológ Martin Šujan.
To bol prípad tragédie v neďalekých Novákoch. Zemina tam v roku 2006 pochovala štyroch baníkov.
Ľudskú obeť si nedávno vyžiadala aj Východná šachta. Pred dvoma rokmi tam v uličke zavalil štyridsaťjedného ročného baníka odtrhnutý kus uhlia.
Východná šachta dostala názov podľa spôsobu sfárania. „Je to jediná časť bane otvorená šachtou, ostatné časti sú sprístupnené štôlňami,“ vysvetľuje Boroška. Šachtou sa do bane na rozdiel od štôlní vstupuje vertikálne – výťahom klesajúcim stovky metrov priamo z povrchu. Ostatné chodby v Handlovej sú razené horizontálne.
Roky bola zatvorená
Šachtu ešte v roku 1990 federálne ministerstvo palív a energetiky zatvorilo. Súčasný riaditeľ Hornonitrianskych baní Peter Čičmanec tvrdí, že nie pre nebezpečný metán, ale z ekonomických dôvodov. „Uznesením vlády Slovenskej republiky z roku 1993 bol útlmový program zrušený a začali sme s prípravnými prácami obnovenia ťažby,“ hovorí.
Prípravné práce trvali niekoľko rokov, prvá fáza ťažby sa opäť začala až v roku 2003. Naplno prevádzku spustili o tri roky neskôr. Uhlie spaľuje najmä tepelná elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch.
V šachte už bola veľká erupcia plynu
Karol Deli ešte za socializmu roky pracoval vo Východnej šachte, kde výbuch zabil dvadsať baníkov. Denne riskujete život, hovorí.
HANDLOVÁ. Sedemdesiatnik Karol Deli pochádza z baníckej rodiny. V podzemí pracoval 27 rokov, z toho dvanásť vo Východnej šachte Bane Handlová.
„Vždy patrila k najrizikovejším pracoviskám. Mierou nebezpečenstva ju možno porovnávať s baňami v Karvinej či Ostrave,“ tvrdí baník na dôchodku.
V tejto šachte v minulosti podľa neho už zaznamenali veľkú erupciu plynu. „Je to suchá baňa s kvalitným uhlím, v ktorej bolo vždy veľké riziko samovznietenia.“
Baníci nikdy nesmeli v chodbách nechávať priveľa uhlia, aby zabránili nečakaným požiarom. Pri likvidácii jednotlivých stenových porubov museli byť mimoriadne opatrní.
Dôchodca si pamätá veľa závalov a nešťastí.
Už ako učeň bol svedkom smrti dvoch kamarátov, ktorých v podzemí zavalilo.
Zomreli mu priamo pred očami.
„Odtrhnuté ruky a nohy, to je daň, ktorú baníci museli vždy platiť,“ hovorí.
Tragédii sa podľa neho často vôbec nedá zabrániť. Baníci vraj môžu byť opatrní a poznať riziká, prírodu však nikdy neprekonajú.
Pondelňajší výbuch považuje za obrovskú tragédiu a nešťastnú náhodu. „Je to riziko, ktoré baníci denne podstupujú.“
Jana Rusňáková
Príroda je silnejšia ako snaha pomôcť
Šéfoval záchranárom v handlovskej bani. Dnes je Rudolf Podoba primátor. Ak by mohol, bol by v šachte a pomáhal by.
HANDLOVÁ. Kamenár bude mať ďalšiu zákazku. Na cintoríne v Handlovej je v pamätníku z mramora vytesaných 445 mien baníkov, ktorí v Bani Handlová, Cígeľ a Nováky prišli o život od roku 1915. Všetci zomreli pri banských nešťastiach. Ďalších dvadsať mien tam pribudne, po pondelkovom výbuchu.
„Nepoznám krajšie zamestnanie, ako je baníctvo, ale banské povolanie má aj svoje riziká a tienisté stránky,“ hovorí zničený a unavený primátor Handlovej Rudolf Podoba.
Od svojich 18 rokov pracoval v bani. Štvrťstoročie ako baník a takmer rovnako dlho ako banský záchranár. V roku 1992, keď v bani Handlová zavalilo štyroch baníkov, hľadal ich telá, tak ako jeho kolegovia dnes.
Baňu Handlová považuje za jednu z najnebezpečnejších. „Má najťažšie atribúty z hľadiska zatriedenia. Je to baňa plynujúca, s možnosťou prietrží uhlia, plynov, a tiež prievalová.“
Ešte nedávno bol vedúci likvidácie havárií v Bani Handlová. Keď sa dozvedel o nešťastí, chcel sa obliecť a pomáhať, ale banské predpisy mu to nedovoľujú. Vedel si však predstaviť, čo sa dolu deje. V akom nebezpečenstve sú záchranári, v akých podmienkach pracujú a pod akým obrovským psychickým tlakom sú.
„Práce v nedýchateľnom prostredí sú náročné a pôsobia na psychiku. Vedel som, čo chlapci prežívajú, pod akým psychickým tlakom sú záchranári, ktorí zasahovali bezprostredne po výbuchu. Nie je to jednoduché, keď vám meracia technika signalizuje, že je hrozba opakovaných výbuchov. Ako záchranár máte chuť pomôcť a nájsť kamarátov a cítite sa bezmocný, pretože príroda je silnejšia,“ hovoril o prých hodinách po výbuchu.
Čo sa deje po výbuchu? „Vždy dochádza k trom udalostiam. Výbuch uvoľní energiu a vzniká tlaková vlna s deštrukčnými účinkami. Vytláča kyslík a vzniká nedýchateľné ovzdušie. Chodby s priemerom tri metre sú plné dymu,“ povedal Podoba.
Pre záchranárov je to vždy mimoriadne nebezpečná akcia. „Vždy je riziko opakovaných výbuchov.“
Daniel Vražda
